Harryho pohlad :
Nechcel som ju vyfackať, no neudržal som sa. Ja proste hnev inak neviem vyjadriť. Mám problém aj s láskou. Čo je to láska? Nikdy v živote som ju k nikomu nepociťoval. Teda iba raz... No keď som teraz zabuchol dvere a počul som, ako sa snaží zadržať svôj plač, niečo sa vo mne opäť pohlo. Prišlo mi jej lúto. Nezaslúži si takto trpieť. Kiežby som bol taký ako Louis, ktorý svoju lásku ku Eleanor prejavuje asi všetkým. Keď su spolu vidno, že jeden druhého milujú. No to si ja nezaslúžim. Odišiel som od nej do svojej izby. Premýšlal som, nad svojim predošlím životom. Nad životom, keď som bol ešte človek. Pamätám si, ako som sa hrával na schovávačky s mojimi kamošmi. No s mojim najlepším kamošom, s mojou pravou rukou, s mojou druhou polovičkou sme si úplne skvele rozumeli. Vlastne to nebol chalan , ale baba. Nechceli ju do futbalového týmu, tak sa vždy prezliekala za chalana. Vlasy si zakaždým schovala pod čiapku alebo šiltovku. No len ja som ju odhalil. Vlastne som ju aj obdivoval. Bola taká beztarostná. Vždy na tréningy chodila už prezlečená a po nich sa prezliekala v sprchách. Ostatný chalani si mysleli, že je teplý , no oni nepoznalo jej tajomstvo. Jedného dňa som sa odhodlal jej to povedať. Keď zistila, že to viem, klakla predo mnou na kolená s prosbou, nech to nikomu nepoviem. Prikívol som a povedal som jej, nech sa postavý. Ona bola taká zvláštna, ale pritom aj úžastná, pretože nechcela nič viac len aby ju nevyrazili z futbalového týmu. Futbal bol jej životným snom a jej vášňou. Nikdy som o tom nikomu nepovedal. Začali sme sa spolu stretávať. Postupne z toho vznikalo viac, než len kamarátstvo. Stali sa z nás velký priatelia a potom sme spolu začali chodiť. Bola hrozne milá, no raz sa stalo niečo hrozné. Ja , ona a ešte jedna jej priatelka sme išli preč. Mali sme ísť na jeden futbalový zápas do iného mesta a viezla nás jej kamoška, preto lebo my sme nemali vodičský. No nedošli sme tam. Neaký motorkár nám vbehol do proti smeru a tá jej kamoška sa zošmykla z cesty a havarovali sme. Na to si nepamätám, no na ďalší deň som sa prebral v nemocnici. Zistil som, že ona aj tá kamoška umreli. Ja som prežil len o chlp. Sestrička mi podala list. Keď som ho otvoril, padla mi sánka.
Drahý Harold.
Prepáč mi, no ja som vedela, že sa niečo stane. Cítila som to v kostiach, práve preto som ti napísala tento list. Viem, že si ma miloval. A ver, že aj ja teba, no potom sa to akosi pokazilo a moje city k tebe jednoducho pominuly. Iste sa ti toto ťažko číta, ale ani mne sa to nepíše najlepšie. Vždy som ťa mala rada, no osud je osud. Prosím, nespomínaj na mňa v zlom. Ak už nie som medzi živími, nemysli na to, že si ma stratil. To ja som stratila teba. Ale aj seba. Nevedela som, čo robiť, no som teraz šťastná, že moje utrpenie sa konečne ukončilo. Práve teraz nad týmto listom plačem, lebo ma to velmi mrzí.
Si úžastný človek Harold.
Navždy zbohom!!
Čakal som všetko okrem tohto. Jej city ku mne pomynuli. Ako to? Lámal som si nad tým hlavu. Poobede za mnou prišiel niekto, koho som ešte v tedy nepoznal. Bol to Niall a dal mi ponuku, že mi zachráni život, keď sa k nemu pridám. Nevedel som, o čo ide, no nemal som chuť na nič, tak som to prijal. Zrazu sa už nado mňa skláňal a svojimi zubami mi zahryzol do krku. Odpadol som. Keď som sa prebral, zistil som , že som tam ležal tri dni ako mrtvola. Dokonca ma aj pochovali, no Niall ma vyhrabal a zobral sem. Stal sa zo mňa upír a poprosil som Nialla, nech premení aj moju sestru. Vedel som totiž, že bezo mňa by to nezvládla. A tak sa aj stalo. Postupne som sa zo všetkými zoznámil a zistil som, že Niall je náš vodca. V ten večer som si dal prísahu, že som jeho dlžníkom...
Je to tak doteraz. Som Niallovím dlžníkom za to, že mi zachránil život a vypočul moju prosbu , o to, aby premenil aj Gemmu. A ja kokot som sa takto zachoval. Frustrovane som si vzdychol a potom som si spomenul na ňu. Na moju úplne prvú lásku. Prečo musela umrieť?! A ešte k tomu ten list... Po lícach sa mi skotúlali slzy. Vlastne krvavé slzy, pretože my upíri keď plačeme, tak nám tečú krvavé slzy. Slaná krv...
Lahol som si a s výčitkami svedomia som zaspal. Doobeda si pospím,potom niečo vymyslím...
Nová kapkaaaaaaa....
Píšem ju v posteli, ale fajn...
Aké máte pocity?
Síce je táto kapitola skôr o Harryho minulosti, no mne sa páči... Pevne verím, že aj vám!
O chvíločku bude ďalšia, pretože ma večer chitila múza a od 12tej kapitoli pridávam ďalšie v rekordnom čase!!
No čaute!
VOTES AND KOMMENTS 😉😘
