20. Kapitola

69 5 0
                                    

Ahoj! Chcem vám prehovoriť do duše... Tento príbeh sa pomali, ale iste blíži ku koncu. Ďakujem za vaše hlasy a aj prečítania, ale samozrejme aj za peknučké kommentíky... Táto časť patrí vám všetkým, čo to čítate a ak by ste tento príbeh nenašli v kategórii vampire, tak bude vo fanfiction, pretože mi prišla taká správa z vedenia watpadu, že mi menia kategóriu z vampire na fanfiction na tomto príbehu...

Prebrala som sa na akomsi žulovom kameni. Bol studený. Nado mnou sa skláňal ten muž, ktorý ma sem celú cestu ťahal. Mal vycerené ostré tesáky, takže to bol tiež upír. Schytil mi moju ruku a zahryzol sa do nej. Bolelo to a jeho endorfímy vôbec nezaberali. Netuším prečo.
,, Prečo ešte neskapala? Kurva, veď je to len dhampírka, náš vírus mal zabrať! " vrčal ten idiot predo mnou.
,, K... Kto s... Ste? " vykoktala somzo seba.
,, Oh zlatko, volaj ma Zayn. Viac vedieť nepotrebuješ. Odteraz zostávaš tu s nami a dáš nám všetky informácie ohladom Horana a jeho týmu. "
,, Tak to si teda velmi pekne a rýchlo vyhoďte z tej vašej hlavi, pretože ja nebonznem Harryho, ani Nialla, ani nikoho z nich! " odvážila som sa zvíšiť hlas. Nikto ma nebude nútiť do toho, čo sa aj tak nikdy v živote nestane. On ma zdrapol a viedol do neakého domu. Ocitli sme sa v nejakej tmavej izbe, ktorá sa nachádzala na konci chodby. On ma postavil. Hneď nato zavrel dvere, zdvihol ma a prehodil ma cez stôl. Narazila som si svoju hlavu. Prišiel ku mne, za vlasy ma zdvihol a hodil do steny. Opäť som si narazila hlavu. A aj chrbát a všetky moje končatiny. Spadla som na zem. Pozviechala som sa do klbka. Celá som sa triasla. On podišiel bližšie a bližšie ku mne. Začal ma kopať. Vyplula som krv. Po tvári mi stekal pramienok horúcej krvi.
,,P... Pros.... S.... Sím, ne.... Nero... R.... Obte t... To." vykoktala som zo seba. Nevládala som.
,, Povec mi o nich všetko čo vieš!" vykrikoval.
,, Nie. To radšej umriem. " vydala som zo seba so zaťatími zubami.
On sa začal iba rehotať.
,, Oh zlatíčko, tak to nie. Ty budeš pekne trpieť, keďže na teba náš krásnučký výrus nefunguje. Naprv si to spolu rozdáme cez tento stolík , popri tom ťa budem pekne hryzkať, budeš mučená a až potom zomrieš od vyčerpania. Alebo , ak budeš mať šťastie, urobíme z teba jednu z nás a budeš taktiež nakazená výrusom a budeš bojovať proti Horanovi a jeho úbohému , slabému týmu. " zaškeril sa.
,, Nie! " vykríkla som. Toto nie! Ja nechcem byť upírka a už vôbec nie nakazená s tým ich výrusom. A v živote by som nezradila Nialla ani ostatných.
Oči mi klipkali. Nevládala som. Zavrela som ich a na mieste som odpadla.
Harryho pohlad :
,, Niall, pozri! " zakričal som, keď pri jej dome zbadal ležať na zemi jej kabelku. Zdvihol som ju a privoňal som si k nej. Bolo cítiť jej vôňu, ale aj vôňu niekoho iného. Nevedel som si spomenúť. Niall pribehol ku mne a nadýchol sa.
,, Malik. " zavrčal , zdtapol ma za rukáv môjho trička a tahal ma preč. Bežali sme ako o život. Pre boha, čo keď ju nakazil výrusom? Alebo ešte niečo, čo je horšie?
Prehltol som. Musíme ju odtial dostať. V rukách som zvieral gulôčky, ktoré keď hodíme o zem, vypustia zo seba zlato a železník v prašnej podobe a zasiahne to tých parchantov. Jedine toto na nich platí. Nič iné. Keď sme ich vystopovali, pred nami sa črtal obrovský dom.
,, Musíme vymyslieť, ako ich prekvapiť. " priblížil sa ku mne Niall.
Prikívol som a spoločne sme začali vytvárať plán.
Eleanorin pohlad :
Odkedy Marry odišla, ubehla už dosť dlhá doba. Mala sa ozvať hneď, ako tam prišla. Nechápem čo sa mohlo stať. Harry a Niall išli za ňou, no ani oni sa ešte stále nevrátili. Ja tu stepujem nervózne po mojej izbe. Gemma sa ma snaží ukludniť niekto zaklopal. Bojím sa o nich. Svoj som zdvihla, ale bol to Louis. Prišiel ku mne a objal ma.
To bude dobré, láska, neboj sa.
Ale keď ja ju mam rada. A samozrejme aj ich.
Rozprávali sme sa v našich myšlienkach. Gemma utiekla za Liamom. Louis ma uložil do postele a začal ma bozkávať.
,, Musíš sa uvolniť. " zapriadol mi do ucha a vy si viete predstaviť, čo nasledovalo potom...
Marryn pohlad :
Prebrala som sa ešte stále v tej miestnosti. Vlasy som mala strapaté a krv zaschnutú. Nikto tu nebol. Bolo tu ticho a to ma desilo ešte väčšmi.
Zrazu sa dvere roztvorili a do nich vpochodoval Zayn.
,, Takže... Ako som ti slúbil... "
Bol už pri mne. Vytiaholma na nohy a rukami chytil moju košelu. Roztrhol ju, takže gombíky sa rozleteli všade okolo nás. Prehltla som. Znovu som sa triasla. Nechcem to, prosím, nie! Nová kapitolka, aj keď kratšia, ale tueto konečné budú také..

I hate my life,Harry!!Where stories live. Discover now