8. Kapitola

122 14 1
                                    

Harryho pohlad :
Prosila, aby som to nerobil. No mal som strašnú chuť... Pozreli sme si do očí a vtedy sa vo mne niečo pohlo. Schitil som tú pojebanú palicu a zlomil som ju. Pohladkal som ju po líci a pritiahol som sa bližšie k nej.
,, Prepáč. Za všetko. Choval som sa ako kretén, keď som ti to robil... Veď ani neviem nič o tvojom živote... " pošepol som a naklonil som sa úplne k nej. Pobozkal som ju. Ona plakala , ale bozky mi na moje velké prekvapenie opätovala. Bozkávali sme sa, no ja som sa odtiahol. Chcel som viac. Viec, než len bozky.
,, Chceš to? " spýtal som sa.
Bohužial, ona len záporne pokrútila hlavou. Povzdychol som si. Posadil som sa a podal som jej jej oblečenie. Ona na mňa vyvalila oči.
,, T-ty m-ma nez-neznásilníš? '' koktala so strachom v hlase.
,, Nie. Prepáč, nie som až také monštrum. Som len upír. " zasmial som sa a ona trošilinku nadvihla kútiky svojich pier. Obliekla sa a zostali sme tam sedieť.
,, Povec mi o svojom živote všetko. "
Ona si povzdychla , ale začala rozprávať.
,, Takže... " a povedala mi celý jej príbeh. Bolo mi z toho smutno. Bol som hrozný idiot. To, čo trpela som jej ešte viac znepríjemňoval. Som kokot, povedzme si to na rovinu...
Vtiahol som ju do objatia.
,, Ešte raz prepáč. Už ti nikto nikdy neublíži. Nikto. Ja to zariadim. Poď, ideme do tvojej novej izby. Tu ťa nenechám. Budeš bývať v mojej. Bodka. Ideme sa najesť, poďme. " rozprával som a vybrali sme sa do kuchyne. Spravil som nám špagety a vybral som neakú malinovku, ktorú som nám nalial.
,, Mňaaam, to je výborné. " vravela, keď sme jedli.
Ja som sa zasmial.
,, Si si nebodaj myslela, že neviem variť? " pozrel som na ňu zvláštne. Ona sa začervenala. Bolo to zlaté. Zasmial som sa na tom.
,, Nooo... " začala, no ja som ju prerušil.
,, Ach jaj, ty si teda ale! " zasmial som sa. Potom som podišiel a priblížil som sa k nej bližšie...
Zrazu som spojil naše pery. Našťastie neprotestovala. Jazykom som si pýtal vstup do jej pier. Ona sa od strachu roztriasla a povolila mi ho. Chcel som ovela viac, ale odtiahol som sa od nej. Prekonal som sám seba!
,, Prepáč, ja nechcem, aby si sa ma bála. "
,, Ja... Ja.. Prepáč. " pípla a stále sa triasla, ale počas toho sa ku mne približovala. Bála sa ma. Bolo to vidno.
Odtiahol som sa.
,, Nie. Nie, ty to nechceš. Nebude to ono. "
Sklopila svoj pohlad do zeme.
,, Prepáč, ja nemôžem. " začali jej tiecť prvé slzy. Utrel som jej ich a vtiahol som ju do svojho náručia a pevne ju objal.
,, To je v poriadku. Budem čakať , ale aj to skúšať. Súhlasíš? " dodal som. Hlavu mala na mojej hrudi a prikívla. Pohladkal som ju po vlasoch a venoval jej jeden nežný bozk do vlasov. V tom sa rozrazili dvere a v nich stála...
Ahojky! Nová časť je tu!
Čo vravíte?
Táto bola celá z pohladu Harryho...
Ďalšiu časť pridám... Fakt netuším 😂😂😝😝
Ja viem, som úžastná...
Votes and komments potešia...

I hate my life,Harry!!Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin