Niallov pohlad :
Zašiel som za chalanmi sa ich spýtať, či mi neporadia s Marry. Po mojom predlhom premýšlaní som zistil, že ju milujem. Áno milujem. Ja sebecká sviňa som sa buchol do úplne nevinnej baby. No Louis a Liam mi vraveli, nech jej to nepoviem. Ževraj by sme nemali byť spolu. Ludia, ehm upíri vedia byť aj poriadne krutý.
Ale oni nevedia, o tých mojich prebdemých nociach. Oni nevedia o mojich predstavách, kde si vravíme milujem ťa. Nie , oni to nevedia. Keby to vedeli, možno by to pochopili, ale pochybujem. Oni na to proste nemajú cit. Povzdychol som som si a frustrovane som si prešiel dlaňami po tvári. Zišiel som dole. Celé doobedie tu nikto nebol. V hlave som pocítil ostrú bolesť. Musel som sa napiť. Prešiel som cez celú kuchyňu do garáže, kde som odomkol dvere. Vošiel som tam. Bola tu tma, no my upíri vidíme ešte lepšie v tme, ako na svetle. Rukou som stlačil klučku na tých ďalších dverách a tie sa otvorili. Zavrel som ich za sebou s schádzal som po schodoch dolu, do pivnice, kde sa nachádzala krv. Prešiel som cez celú miestnosť a popri tom som zahliadol, že tu bol asi Liam, ktorý nám brúsil špeciálne spravené zbrane. Uchechtol som sa. Podišiel som ku chladničke, ktorú som otvoril. Vybral som z nej hneď zo desať vrecúšok s krvou a jeden som ihneď na prvý šup vypil. Mal som ešte krvavé pery, no pocítil som, že hore sa niečo deje. Zbehol som tam. Mal som pravdu. V obývačke boli všetci a o niečom sa bavili. Podla ich prekvapených výrazov som usúdil , že ich témou som bol ja. Krv z pier som si oblízal a po každom z nich som hodil dve vrecká. Ja som tiež ešte jedno vypil. Vyhodili sme obali do koša a ja som si sadol k nim. Sedel som vedla Louisa. Bochol som ho päsťou do ramena.
,, Tak Louis, čo ste to tak búrlivo o mne rozoberali? " spýtal som sa ho s jedným nadvihnutým obočím.
,, Ále nííííč Niall. " rýchlo zatiahla Gemma.
,, Ty si asi fakt myslíš, že som sprostý, však? "
,, Nie Niall!! " ohradila sa. Pokrútil som hlavou. Keď mi to nechcú povedať, nebudem to riešiť. Veď oni potom aj tak sami za mnou dolezú. Postavil som sa z gauča a v tom mi začal zvoniť mobil. Zdvihol som to.
,, Haló? "
,, Eh, čau Niall. No vystopovali sme ich... " začal Macon.
,, A ako ste dopadli? "
,, Všetci sú mrtvi. Ale aj naši poumierali. Zostali sme len štyria. " povedal. Vzdyhol som. Velmi dobre som vedel, že tý hajzli sú silný, no netušil som, že až tak.
,, Kto z našich prežil? " opýtal som sa po chvíly ticha.
,, No ja, Evaline, Jack a Silva. "
Prehrabol som si svoje vlasy.
,, Dobre Macon, ďakujem. Môžete sa vrátiť domov, alebo ak je niekto z vás zranený, môžete prísť sem. "
,, Fajn Niall. Keď budeš niečo ďalšie potrebovať, zavolaj. "
,, Okej, zdar. " zrušil som to. Dostalo ma , že prežili len štyria. No na druhej strane som sa potešil, že to skončilo takto. Veď predsa, všetci boli mrtvi. Louis sa na mňa ustráchane pozrel.
,, Tak čo? " spýtal sa. Zdvihol som naňho obočie.
,, To ako vážne, Louis? Tváriš sa, akoby si všetko nepočul. A vy ostatný taktiež. " prevrátil som oči. ,, Zostaňte tu, ja idem domov. Možno príde Macon, tak potrebujem , aby ste tu boli, keď budú potrebovať ošetrenia. " s tým som sa pobral do svojej izby. Zavrel som sa, dal som si sprchu a prezliekol som sa. Vzal som si len tašku cez plece, v ktorej som mal svoje veci a vyšiel som von na ulicu. Prešiel som k môjmu autu a nastúpil som dnu. Odviezol som sa až domov. Otvoril som vchodové dvere. Ticho. Hm, nikde nikoho. Otvoril som dvere na svojej izbe, hodil si tam veci a pobral som sa nájsť Marry. Po pár minútach som započul tiché vzlyky, ktoré som už dobre poznal. Rozrazil som dvere a tam som našiel ju sedieť na posteli , ako má k sebe priniahnuté kolená a v nich skrytú hlavu. Mala roztrapetené vlasy. Pristúpil som k nej a vtedy ma zbadala...
Aaaach a konečne nová časť!
Mala byť už skôr, ale nechcelo sa mi... :(
Ak to stuhnem, pridám sem dnes aj ďalšiu...
Ps. Votes & komm, poteší...
Ďalšie kapitolky neviem ako budú, keďže sú v škole výstupné testy a tak...
