,, J-ja... Prečo sa ma to vlastne pýtaš? " zamračil som sa
,, Veď, nikoho si si ešte domov nepriniesol, chováš sa k nej milo a vyžaruje z teba taká zvláštna energia. Taká, akoby ťa k nej niečo priťahovalo. Však sa ti páči? " vyškierala sa na mňa. Povzdychol som si.
,, Ja neviem. Je milá, pekná, úprimná, no... "
,, No čo? " nadvihla obočie.
,, Proste neviem. Mám taký pocit, že k nej nemôžem prejaviť žiadne city... Neviem čo to je. " povzdychol som si. Rukami som si prešiel po tvári a zvalil som sa na postel.
,, Oh... To je mi lúto. "
,, Nemusí. " hneď som jej odpovedal.
,, No nič. Prinesiem ti ešte raz ten špeciálny nápoj. " zachichotala sa a pokračovala. ,, Vyzeráš, že si ešte trochu neodpočinutý. Pripravím ti to a prinesiem. Pospi si zatial trochu. " usmiala sa, žmurkla na mňa a odcupitala preč, zrejme do kuchyne.
Maryn pohlad :
Prebrala som sa z môjho už tvrdého spánku. No keď som si všimla , že Harry ma obíjma svojimi rukami okolo môjho tela a tlačí si ma k sebe , prehltla som guču v mojom hrdle. Navyše bol iba v boxerkách! No musela som priznať, že sa mi to aj páčilo. Bol to príjemný pocit byť tak blízko Harryho, ktorý je bez trička...
,, Dobré rááááno. " zívol Harry a mňa tým vytrhol z mojich myšlienok.
,, Hm, aj tebe dobré, Harry. "
Postavila som sa z postele a poriadne sa ponaťahovala.
,, Vieš, že aj keď más strapaté vlasy a len teraz si vstala, vyzeráš stále krásne? " usmieval sa na mňa Harry.
Začervenala som sa. Hlavu som pootočila do inej strany, aby ma nevidel no márne.
,, Aj keď sa červenáš si pekná. " pristúpil ku mne. Objal ma. Objatie som mu s menšími obavami opätovala. Zrazu sa chytil za hlavu a začal rýchlo a nepravidelne dýchať. Oprel sa o stenu.
,, Harry? "
Neodpovedal.
,, Harry! " zvolala som. ,,Čo ti je? H... Harry! '' sledovala som ho s mojimi vystrašenými očami.
Videla som, že jeho oči sú podliate krvou. V tedy mi to cvkalo.
,, Harry, kolko si už nepil krv? "
,, Ja.. Dlho. " zastonal. Dych sa mi zrýchlil. Tohto som sa obávala. Zaprisahala som sa že to mespravím, no musím. Aj Niallovi som predsa pomohla. Musím aj Harrymu.
,, Harry... Poď sem. " podišiel ku mne. Vlasy som si prehodila z krku preč. Nahlas som prehltla a začala som.
,, Napi sa. "
,, Nie. "
,, Áno Harry, musíš. Ja ťa donútim. " zamračila som sa naňho. On iba zmraštil čelo a pomaly sa začal približovať. Videla som , ako sa mu predlžili očné zuby. Zahryzol sa mi do krku a mne unikol jeden výkrik. Bolelo to, no po chvíly začali pracovať upírie endorfími a užívala som si to. Harry sa nachvílu odtiahol. Sám si zahryzol do zápästia a priložil mi ho k ústam. Snažila som sa protestovať. Bolo to márne. Jeho krv mi natiekla do úst. Bála som sa, že ma premení. Dúfala som však, že sa to nestane. Odtiahol sa odo mňa. Zrazu ma začal dravo bozkávať. Vďaka jeho endorfímom sa mi to páčilo a bozky som mu oplácala. Keď v sebe máte upírie endorfími , ste ako omráčený a všetko s tým upírom, ktorý vás pohryzol, sa vám neskutočne páči a vy po ňom túžite. Ja s Harrym sme sa našťastie len bozkávali. Ďakovala som všetkým bohom, že to nezašlo až tak ďaleko...
Nooo aplauz prosím!!
Som zranená a napísala som kapitolu v pomerne rýchlom čase! 😱😊
Votes&komm vždy poteší
