Vošla som dnu. Opäť som na sebe cítila tie nepríjemné pohlady ostatných. Kráčala som chodbou, každý sa mi vyhýbal. Zrazu som zaregistrovala vystrčenú nohu a môj pád. Neaký dement ma potkol. Pozrela som sa a... Bol to ten chalan s tymi kučeravími vlasmi a zeleními očami. Najradšej by som sa mu postavila, no na to som nemala odvahu. Miesto toho som sa postavila a do očí sa mi natlačili slzy. Prečo ja? Vstala som a pomalým krokom som prešla ku skrinkám. Svoju som odomykala , ale nejako sa to zaseklo. Do riti! Toto je ako za trest...
Nakoniec sa mi to podarilo odomknúť. Do tašky som si šupla knihy na dnešok a vyšla som po schodoch hore do mojej triedy. Tam som si sadla do poslednej lavice, ako vždy. Sedela som sama, v zadu a pri okne. Krása...
Do triedy sa nasrali tý idioti a ten kudrnáč si ku mne prusadol. Odfrkla som si.
,, Čau, babe. Počul som, že si single kočka... "
,, Drž piču! " zašepkala som si pre seba.
,, Ja ju nemám. " pošepol mi späť ten debil.
Skap, pomyslela som si. Všimla som si, že z nehi vyžarovak chlad a pôsobil, akoby nedýchak. Fakt netuším, na čo si sem sadol , ale nepohol sa , ani keď zazvonilo a do triedy sa nahrnul učitel. Všimol si nás, no nič nepovedal. Ja som sa aj so stoličkou odsunula od neho čo najďalej k oknu. Nemohla som ho už zniesť. Keď zazvonilo na poslednu hodinu, vybehla som z triedy , ako o život. Na chodbe som znovu stretla toho debila. Omylom som doňho vrazila a on do mňa strčil, až som spadla. Pozviechala som sa a namierila som si to ku skrinkám. Nikto tam už nebol, tak som si sadla na schody a začala som vzlikať. Plakala som tam už asi 15 minút, keď sa ma niekto dotkol a prisadol si ku mne. Objal ma. Zrejme to bol milý človek. Otočila som sa , ale jeho som fakt nečakala...
Ahojte, kúzlatká moje!
Prepáčte, že je táto kapitola kratšia ale písala som ju v škole. Ja sa tu fakt nudíííííím!!
Zachráňte ma :(
Ps. Ďalšia časť už o chvílu...
Votes/komm 😘
