"Vieš veľmi dobre že ta mám rád ako kamarátku Sam." to slovo kamarátka sa mi priam zarylo pod kožu.
"Dobre chápem." nie nechápem ako môžem byť pre každého len kamarátka? To neexistuje niekto kto by ma mal rád viac ako len kamarátku?
Celé poobedie bolo nudné a vlieklo sa ako slimák na zákrute. Nevedela som čo robiť od nudy som dokonca poupratovala celý dom a čo u mňa nie je zvykom umyla som aj okná. Moja mama nechápala čo sa mi stalo.
" Čo také si vyviedla, že si poupratovala celý dom?" spýtala sa ma s pobavením a čakala na moju odpoveď čo jej vzorná dcérenka mohla spraviť.
" Nič len sa nudím." tón môjho hlasu znel rovnako unudene.
" Prečo nejdeš von s Lucy alebo s niekym iným?" nevšimla si , že okrem Lucy sa so mnou nikto poriadne nebaví? Čo to mám za rodičov.
" Mami ak si si nevšimla tak sa takmer s nikým nebavím a Lucy je výnímka." zas a znova, už asi po stí-krát som túto vetu musela zopakovať mojej mame, ktorá sa nedokáže zmieriť s pocitom, že jej dcéra je sivá myška.
" Mala by si chodiť viac medzi ľudí a začať sa s nimi rozprávať a komunikovať ako normálna teenagerka.", pokrútila hlavou" prečo nejdeš na nejakú párty? Určite niektorí ľudia zo školy robia párty cez víkendy." povedala v nádeji, že ma dostane medzi ľudí.
" Dobre vieš, že ja na žiadnu párty bez Lucy nepôjdem. Neviem čo by som tam robila bez nej." povedala som rýchlo ako strela. Moja mama to so mnou začala veľmi rýchlo vzdávať. Povzdychla si, pokrútila hlavou a určite si pomyslela:" Kedy konečne dostaneš rozum?" Ak chce poznať odpoveď na túto otázku tak jej ju dám. NIKDY!
Ja sa kôli pár ľudom ktorých o pár rokov vôbec neuvidím meniť nebudem. Na to nech zabudne. A teraz sa zase dostávam do situácie kedy závidím Lucy tú jej obľúbenosť a výrečnosť. Ak by som bola taká ako ona bola by som maximálne dokonalou dcérou. Bola by som presne taká, akú by ma chcela mať.Taká dokonalá nikdy nebudem. Som tichá sivá myška a tým to končí.
Odišla som do mojej izby kde som si ľahla na posteľ a zapla laptop. Rozhodla som sa, že si pôjdem skontrolovať facebook. Našla som si päť upozornení a dve správy. Upozornenia boli len z nejakých blbých hier a správu som dostala od Lucy a Tomasha?On mi poslal správu to ako myslí vážne? Moja zvedavosť bola tak moc veľká, že správu od neho som otvorila ako prvú.
Tomash:Dúfam že si si užila moju prítomnosť v tvojej posteli :* :D
Sam: Že užila chrápal si ako 50 ročný kamionista :D
Tomash: Tak toto ma zabolelo :/
Sam: Sú to tvoje sračky...
Tomash: Prečo si na mňa taká zlá?
Sam: Ja nie som zlá... Som na každého taká ako si zaslúži to je niečo iné
Tomash: Tak mi vysvetli čím som si toto zaslúžil
Sam: Jednoduchá odpoveď : pokazil si mi život
Tomash: ....
Agh také nervy som dostala na Tomasha. Muslea som si rýchlo otvoriť správu od Lucy inak by som to asi neprežila a zavraždila niekoho.
Lucy: Ahoj môžeme sa dnes stretnúť?
Sam: Ahoj jasné kedy a kde?
Lucy: O 17 v parku na našej lavičke pri jazierku
Sam: Dobre budem tam
Lucy: Dobre
Sam: :)
Nemala byť dnes s jej rodičmi? Toto je divné. Čo sa to tu deje prečo sa tak divno správa? Dúfam, že mi odpovie na všety otázky keď sa dnes stretneme. Robila mi fakt veľké starosti. Neviem čo to do nejvošlo.
Pozrela som sa na hodiny aby som zistila koľko mám času kým sa mám s ňou stretnúť. Hodiny ukazovali 16:15. To aby som sa začala pomaly chystať.Nevedla som čo si obliecť. Postavila som sa pred skriňu otvorila som ju a uvažovala čo si oblečiem. Oči mi chodili z jednej strany na druhú a ja som si nevedela vybrať.
Nakoniec som stavila na istou a dala som si čierny crop top, čierne rifle, bielo-modrú kockovanú košeľu a biele converse.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dala som si jemný make up učesala sa a moje dielo bolo hotové. Bola som so sebou spokojná, čo sa v mojom prípade nestáva. Skontrolovala som hodinky. Bolo 16:55 sakra meškám! Rýchlo som zbehla dolu po schodoch.
"Sam kam sa tak ponáhlaš." zakričala na mňa mama z kuchyňe.
" Idem s Lucy von a meškám." povedala som a ona sa len zasmiala.
" Nezabi sa prosím." povedala so smiechom. Ja som však len rýchlo vybehla z domu a zatvorila dvere.
Dúfam, že sa nebude hnevať keď budem meškať. Pomyslela som si ako som sa ponáhľala rýchlym krokom do parku.
Zdravím vás dnes je to odomňa druhá časť :) Dúfam, že sa vám páčila. Čo myslíte prečo sa Lucy správa tak divno? A prečo dnes nebola so svojou rodinou? Všetko sa dozviete v nasledujúcej časti :) ... Teraz by som vás chcela požiadať o prečítanie si príbehu od black_girl_127 s názvom CHILDREN of the MOON [SK]. Je to jej úplne prvá poviedka a trvalo to dosť dlho viacerým ľuďom aby ju na toto nahovorili :) Budem vám fakt moc vďačná :) a toto je odomňa na dnes všetko tak sa s vami lúčim
