Keď som vošla do domu usmievala som sa ako slniečo na hnoji. Bola som veľmi šťastná. Už si ani nespomínam, kedy som sa naposledy takto tešila.
"Ten chlapec sa mi páči." povedala moja mama a ja som skoro zinfarktovala.
"Mami, skoro som dostala infarkt." povedala som, umievajúc sa ako slniečko na hnoji.
"Všimla som si, ale aj tak buď opatrná veď vieš predsa, ako to všetko funguje a dúfam, že príbeh o včeličkách a kvetinkách môžem vynechať..."začala mama a trocha sa zamotávala.
"Mami, kľud prosím ťa. Nehovor o tom veď ani nie sme spolu, takže fakt brzdi. Hoď spiatočku." uviedla som mamu na pravé miesto.
"Dobre, len mi to tak neprišlo keď ťa chcel ísť pobozkať." pokrčila mama plecami.
"Mami! Ty si nás sledovala?" neveriacky som sa na ňu pozrela.
"No čo, nemohla som si to nechať újsť." zasmiala sa.
"Ty si hrozná." pokrútila som hlavou s mini úškrnom.
"Aj ja ťa ľúbim a pozajtra ma čaká prvé súdne pojednávanie s tvoim otcom ohľadom rozvodu... Idem vyspať. Dobrú Sami." povedala a išla pomaly hore.
"Dobrú, mami." odpovedala som a zamierila som ešte do obývačky pre nabíjačku a následne do mojej izby, kde som strávila takmer celú noc písaním si s Philipom.
Nalsedujúce dni boli plné stresu kvôli rozvodu a rozhodovaním o tom, s kým budem žiť. Aj keď sa ma právnik môjho otca, rovnako ako sudca, snažili všemožne presvedčiť aby som išla bývať k otcovi, kvôli jeho zabezpečenosti zo strany peňazí, som ich definitívne odmietla a tak súd rozhodol, že môžem zostať s mamou a môžeme zostať aj v dome, v ktorom žijeme. Takže to dopadlo lepšie, ako sme očakávali. Bola som rada aj za to, že počas toho celého stál Philip vždy pri mne. Bol mi tou najúžastnejšou oporou. A ak ste zvedaví na to, čo je medzi nami. Musím vás sklamať stále sme kamaráti.
Toto ráno som sa zobudla s dobrým pocitom a na oslavu sme pozvali Matta a jeho rodinu. Hej s Dylanom sme sa začali viac baviť ale to nie je podstatné. Ako som išla dolu po schodoch počula som ako mame popadali hrnce v kuchyni a spôsobilo to obrovský rachot. Vstala som z postele a pobrala som sa za ňou. Uvidela som ju ako sa trápi s popadanými hrncami a panvicami.
"Ukáž, pomôžem ti." podišla som k nej a začala jej pomáhať. Najprv som poupratovala tie hrnce a potom som jej pomohla nakrájať zeleninu a nakoniec upratať aj kuchyňu predsa len sme tam nechali dosť bordelu. Keď som umývala trochu pripálenú panvicu zazvonili na zvonček a ja som si len vtedy uvedomila, že som stále v pyžame a neočesanými vlasmi. Takže som rýchlosťou svetla nechala panvicu panvicou a rýchlo utekala do izby.
Hodila som na seba svoje sivé, teplákové šortky a biele tričko a svoje vlasy som si rýchlo prečesala a dala do rýchleho drdola. Asi som si urobila nový rekord v rýchlosti upravenia sa. Keď som zbehla dolu. Matt a Dylan už boli v obývačke, no ja som si to zamierila do kuchyne aby som mohla doumývať tú panvicu.
"Ani ma neprídeš pozdraviť? Asi sa urazím." otočila som hlavu a stál tam vyškerený Dylan, ktorý sa chytal za "zranené" srdce.
"Prepáč, neuvedomila som si aký si krehký." začala som sa smiať aj ja.
"Inak dnes poobede mám pre teba prekvapenie."
"No bože, začínam sa báť." hodila som na neho vydesený výraz.
"Nemáš čoho." odvtetil, zasmial sa a odišiel späť do obývačky.
Ja som vydrhnutú panvicu odložila do odvapkávača, umyla si ruky a išla za nimi.
YOU ARE READING
Friend zone
Romance"Vieš veľmi dobre že ta mám rád ako kamarátku Sam." to slovo kamarátka sa mi priam zarylo pod kožu. "Dobre chápem." nie nechápem ako môžem byť pre každého len kamarátka? To neexistuje niekto kto by ma mal rád viac ako len kamarátku?
