V škole to bolo otrasné celý deň si ma niekto doberal kvôli tej párty. Každý sa ma pýtal aké to je nebyť už pannou a podobné vec. Neuveriteľne ma to štvalo! Ako si môže niekto dovoliť, niečo také povedať keď sa vôbec nič nestalo. A to nie je to najhoršie Toma som nikde po celý ten čas nestretla. A tie reči sa vôbec nezmenili. Ako keby mu vôbec nevadia a dokonca mám pocit, žesa mi vyhýba a nechce aby ma s ním niekto videl. Práve som si brala učebnice zo skrinky na poslednú hodinu, keď som ho uvidela. Išiel po chodbe ktorá bola plná žiakov no mňa to v tú chvíľku vôbec netrápilo. Zvzala som si veci, zabuchla skrinku a rýchlo som sa rozbehla jeho smerom.
" Tomas!" zakričala som za ním on zastal a otočil sa, samozrejme všetci sa na nás pozerali.
" Čo chceš?" povedal úplne odporne.
" Chcela som sa ťa len opýtať či ti nevadia tie reči ktoré sa o náš šíra a vôbec nie sú pravdou." povedala som kľudným hlasom. Tí čo boli blízko nás počuli celý náš rozhovor a tí čo stali v dialke, nás videli rozprávať sa.
V tom ma chytil za ruku a tiahol ma ďaľeko od každého aby nás nikto nepočul,: "Ak si myslíš, že si tieto rečí užívam tak to na veľkom omyle. A pre tvoju informáciu bolo by lepšie ak by si ma vôbec neohlasovala. Už len teraz sme im dali dokonalú šancu na ďalšie reči tak s tým láskavo prestaň a začni sa mi vyhýbať ako to len najviac pôjde rozumela si?" zdá sa mi to alebo sa mi vyhráža. Povedal to úplne výhražným hlasom
" Mám to brať ako vyhrážku?" prekvapene som sa na neho pozrela.
" Ber to ako chceš hlavne sa mi vyhýbaj, uvidíme sa na doučovaní." povedal a cestou kopol do smetiaka ktorý tam bol.
Neviem či ma počul ale zakričala som mu späť," Tak na to zabudni, že ťa budem doučovať požiadam učiteľku aby ti tam dala niekoho iného." dúfam, že to počul, alebo aj keď nie nezaujíma ma to. Viem, že si to u učiteľky môžem vybaviť a to je hlavné.
Rýchlo som odtialto utekala do triedy na hodinu, ako na moje štastie, zase sme mali poslednú matiku. Len tak, tak som dobehla na svoje miesto keď zazvonilo. Celú hodinu som takmer nič nevnímala, ale strašne som sa tešila na koniec hodiny a toho ako sa vyvlečiem z doučovania. Počas hodiny však do mňa vzaril papierik. Teda skôr obálka ktorá bola pokrčená. Bola zalepená s lepiacou páskou takže ju nikto nemohol predomnou otvoriť. Pozrela som sa pre koho je. Samorejme, že bola pre mňa. I keď som bola zvedavá čo v nej je tak som sa nechala prekvapiť.
Celá hodina bola pre mňa utrpením, bola som rada keď konečne zazvonilo. Všetci sa snažili čo najrýchlejšie odísť domov no ja som sa ešte zastavila pri katedre za ktorou sedela pani Tomsonová.
" Pani učiteľka chcela by som sa vás spýtať..." nestihla som dopovedať otázku lebo mi skočila do reči.
" Čo ťa trápi?" pozrela sa na mňa spod okuliarov a usmiala sa.
"Chcela som sa len spýtať či by nemohol niekto iný doučovať Toma... Lebo.. ehm.. no v poslednej dobe to medzi nami moc vrie a nechcem ho ani len vidieť." i keď som sa zakoktávala vysypala som zo seba pravdu.
" Och no dobre ešte, že si to povedala na začiatku týždňa. Nemusíš sa báť nájdem za teba náhradu." povedala a milo sa na mňa usmiala.
" Ďakujem, som vám moc vďačná." povedala som a venovala som jej úprimný úsmev.
S takýmto dokonalým pocitom som ešte nikdy neodchádala zo školy ako práve teraz. No spomenula som si na ten list ktorý som dostala. Rýchlo som sa ponáhlala domov aby som zistila od koho je.
Ani som si neuvedomila ako, ale bola som doma. Rýchlo som vybehla hore po schodoch do izby a vôbec som sa nestarala o to či je moja mama doma alebo nie. Rýchlo som hodila tašku na zem. Začala som sa v nej hrabať pokiaľ som nevylovila ten list.
Poobzerala som si ho. Bola to ,len, čistá obáklka zalepená priesvitnou páskou a neznámim obsahom vo vnútri. Nedočkavo som vzala nožničky aby som mohla prestrihnúť lepiacu pásku.
Vo vnútri bol papier ktorý bol poskladaný na niekoľko častí. Začala som ho rozkladať. Text bol napísaný na počítači takže netuším kto by to mohol písať. Síce tam toho nebolo veľa napísané no aj tak ma to dostalo.
Toto je len začiatok hry tak sa nesnaž vycúvať.
Ničomu som nechápala. Začiatok hry? Akej hry?
Ahojte ľudkovia konečne sa mi po dlhšom čase uráčilo pridať kapitolu dúfam, že sa vám páčila a, že som vás s ňou neunudila k smrti :D ... Toto je odomňa na dnes asi všetko takže sa s vami lúčim na dobu neurčitú
Byee :)
YOU ARE READING
Friend zone
Romance"Vieš veľmi dobre že ta mám rád ako kamarátku Sam." to slovo kamarátka sa mi priam zarylo pod kožu. "Dobre chápem." nie nechápem ako môžem byť pre každého len kamarátka? To neexistuje niekto kto by ma mal rád viac ako len kamarátku?
