Moje vlastné oči ma zradili a padla z nich prvá slza, Dylan to hneď zaregistroval, sadol si vela mňa a bez slova ma objal.
" Prepáč, nečakal som takúto reakciu." pošepol.
Nevedela som ako zareagovať. Mám mu to odpustiť aj keď neviem či to myslel vážne? Ticho som si povzdychla a snažila sa potlačiť vzliky. Zhlboka som dýchala, nechcela som sa tu položiť to vodopádu sĺz a hlavne nie pred ním.
"Prepáč, že som ti zamokrila košeľu." povedala som potichu keď som po pár minútach vykĺzla z jeho objatia.
"Vážne tu riešiš zamokrenú košeľuˇ, keď si sa mi tu skoro zložila po mojich pár slovách?" neodpovedala som, " dobre možno so mnou nechceš komunikovať, ale ak z nás majú byť nevlastný súrodenci, podľa všetkého, mohol by som ti pomôcť nájsť seba.Vidím, že bojuješ sama so sebou a nevieš nájsť smer." celý čas som ho pozorne počúvala a prikyvovala. Musím uznať, že má pravdu nedokážem nájsť svoje miesto, som stratená kvapka v oceáne.
" Aj keď to neviem, ako by si mi už len ty mohol pomôcť?" nadvihla som obočie a spýtavo som sa na neho pozrela.
" Môžem ti pomôcť vyskúšať veci, ktoré si vždy chcela, ale bála si sa." hneď ako to povedal začal nadvyhovať obočie.
" Uvedomuješ si ako perverzne táto veta vyznela?" pozrela som sa na neho a začala sa smiať.
" Ty malá perverzáčka." odvrkol, " a vraj ja som, podľa chalanov, perverzný." začal sa smiať tiež.
" Niečo pravdy na tom určite bude." konečne som sa ukľudnila na toľko aby som mohla povedať vetu bez smiechu.
" Práve som dostal dokonalý nápad, malý introvert." po slovách malý introvert som na neho hodila vražedný pohľad.
" Nie som malý introvert." povedala som naštvane a možno trochu aj urazene.
" Si, ale to som tým povedať nechcel. Ide o to, že by som ťa mohol zoznámiť s chalami z mojej partie. Konečne by si sa dostala medzi ľudí a začala z nich mať menší strach." pozrel sa na mňa povzbudivo.
"Si si istý, že je to dobrý nápad?" začala som protestovať, " Vôbec netuším kto sú a ani nič iné." moje prostesty sa stupňovali.
Po tejto mojej veta ma začal prehovárať a dávať mi milión dôvodov prečo by som mala konečne skúsiť niečo iné. Nakoniec som prikývla aj keď viac menej nedobrovoľne.
"Sam ideme domov!" zakričala na mňa z dola mama.
Táto veta ma potešila zatiaľ najviac z celého dňa. Konečne nebudem musieť viesť túto konverzáciu s Dylanom a budem sa môcť zahrabať do izby.
Zišla som dolu po schodoch a vykročila som s mamou von z domu ku autu. Cesta bola podobná ako tá k nim. V tichosti bez jediného slova. Teraz sa však namiesto slnka nachádzala vonku obloha posypaná miliardami hviezd a mesiacom, ktorého prirodzený svit kazili pouličné lampy. Na cestách bol kľud až na pár áut, ktoré prešli. V domoch sa svietilo a v niektorých oknách bol vidieť blikot meniaceho sa obrazu televízora. Bodaj by aj nie keď bolo takmer desať hodín a väčšina ľudí sa pomaly ukladala spať. Nakoniec Matt zastavil pred našim domom. Jediné na čo som sa však zmohla bolo zvaliť sa do postele a spať.
Ráno som sa zobula na otravný zvuk budíka. Vzala som mobil do ruky a vypla ho. V tom mi padli oči na dátum a deň. Pre boha veď je pondelok a ja som nevidela celý víkend ani jednu učebnicu a dokonca ani neviem čo mám dnes za hodiny.
Rýchlo som vybehla z postele. Prvé čo som urobila bolo, že som si prehodila knihy, aspoň niečo. Potom som si spravila svoju klasickú rannú hygienu a obliekla sa. Dnes som sa rozhodla pre biele tričko s tigrom, ktoré som si zastrčila do čiernych vybíjaných šortiek pod ktoré som si dala čierne silónky. Dala som si na to ešte čisto čierne podkolienky a obula svoje conversky. Svoje čokoládové vlasy som si prešla hrebeňom a hodila si ich dopredu na dve polovice. Na hlavu som si následne nasadila čiernu čiapku pre lepší výzor. Keď som vychádzala z domu hodila som si na seba ešte červenú kožennú bundu. Na make-up som sa rozhodla dnes vykašlať.
Rýchlo som zbehla dole zobrala z kuchyne jablko, ktoré zjem cestou do školy. Dúfam, že to dnes nebude masaker.
Ahojte ľudkovia, ospravedlňujem sa, že som naozaj dlho nepridala časť ale uvažovala som aj nad tým, že príbeh dokonca vymažem.. našťastie som však dostala nápad a hádam som tým potešila tých, ktorí to dotiahli až sem :).. Toť vše čo som chcela takže sa s vami lúčim
byee :)
KAMU SEDANG MEMBACA
Friend zone
Romansa"Vieš veľmi dobre že ta mám rád ako kamarátku Sam." to slovo kamarátka sa mi priam zarylo pod kožu. "Dobre chápem." nie nechápem ako môžem byť pre každého len kamarátka? To neexistuje niekto kto by ma mal rád viac ako len kamarátku?
