Don't let me go [H.S.] SK

Chapter 1

,,Cassandra, miláčik. Vezmi si ich, vyzeráš v nich prekrásne." S radosťou v očiach spojila k sebe ruky moja mamka. Obzrela som sa ešte raz v zrkadle prezerajúc si biele šaty s čipkou na hrudníku. Usúdila som, že sa mi pozdávajú a dokonca nie sú ani príliš krátke, a tak som mamke venovala slabý úsmev. Otvorila som skúšobnú kabínku a vyzliekla si šaty. Obliekla som sa a vyšla spolu so šatami z kabínky. Očami som vyhľadala mamku a podišla k nej. Podala som jej šaty a ona ich s úsmevom zaplatila na čo som pretočila očami.

Je tak nadšená. Vlastne, odkedy sme sem prišli. Tu, do Bostonu pred dvoma týždňami. Museli sme sa presťahovať s mamkou až z ďalekého Londýna. Dôvodom boli naše nízke finančné úspory. Mamka mala síce dobrú prácu, no nestačila nám na nás dve a náš malý byt.

A tak sa mamka skontaktovala so svojou sestrou Lucy. Vlastne, nemala som ani poňatia o tom, že má mamka sestru. Dôvod, prečo mi to tajila mi ešte celkom neobjasnila. Teta Lucy bola očividne nahnevaná, pretože vraj o sebe nedala moja mamka vedieť dlhé roky. A tak nás predsa len zobrala teta Lucy k sebe domov. Strýko Greg je fajn, a dokonca som zistila ž mám aj bratranca. Volá sa Niall. Blond vlasy, modré oči, štíhly, vtipný, je jednoducho úžasný! Teta Lucy ma prihlásila do súkromnej Bostonskej školy kde chodí aj Niall. Výhoda pre mňa je, že aj keď z novej školy nemám dvakrát radosť aspoň sa nemusím do nového prostredia adaptovať úplne sama.

Boston je fajn, aj moja nová rodina je fajn, no skutočnosť, že už nikdy neuvidím mojich kamarátov a najlepšieho kamaráta ma desila. Nechcela som sa s nimi lúčiť. Ani so samotným Londýnom. Po pravde, Londýn je stvorený ako pre mňa. Všetci tí ľudia a obľúbené miesta v ňom sú jedinečné. Londýn je jedinečný.

,,Počkaj ma tu, ja si potrebujem ešte niečo vybaviť v banke" prehovorila na mňa mamka. Mojou odpoveďou bolo len krátke kývnutie hlavy, no aj tak si myslím, že ho ani nezaregistrovala pretože sa rozutekala preč. Povzdychla som si a rukou si prehrabla vlasy.

Prečo také divadlo okolo toho večierku? Aj tak tam vôbec nechcem ísť. Pozajtra nastupujem do novej školy, veľmi prestížnej školy zdôrazňujem, a preto dnes večer musím ísť na ich uvítací večierok. Vlastne, moja teta na tom tak trochu trvá. Nerozumiem prečo, no mamka s týmto nápadom súhlasí tiež. Vraj by som mala nadviazať nové kontakty a skamarátiť sa s novými spolužiakmi. Nie žeby som nemala rada párty a večierky, no na tento som nemala ani najmenšiu chuť. Avšak nakoniec sa do toho vložil aj  Niall a ja som súhlasila. Nebudem tam predsa sama ale s Niallom. No ja by som aj tak tento večer najradšej strávila pri teplom čajíku s knižkou v ruke.

Z mojich myšlienok ma vytrhol hluk dvoch okoloidúcich chlapcov. Vyzerali o niečo starší ako ja. Chlapec s havraními vlasmi niečo horlivo vysvetľoval chlapcovi s kučeravými vlasmi, ktorý sa usmieval. Jeho smaragdovo zelené oči zbadali tie moje, no skôr ako by si ich stihli preskúmať som zahanbene odvrátila zrak. Prechádzajúc okolo mňa ma kučeravec prepaľoval pohľadom a ja som mala silné tušenie že som jeho smaragdy nevidela naposledy.          

Ahojte! 😋 Vítam Vás všetkých pri mojom (už) 3.príbehu o Harrymu ❤️ (prvé dva som pridávala len na FB)..po dlhšom čase som sa rozhodla opäť písať, mám nato obrovskú chuť, baví ma to a mam veľa nápadov, ktoré hodlám využiť 😇 ďakujem Vám vopred ak si môj príbeh uložíte do svojej knižnice a budete ho čítať 😊..ak sa Vám príbeh bude/nebude páčiť, budem rada ak mi zanecháte vote/komentár 🙂
Hope u like it 💕 

*moní