Don't let me go [H.S.] SK

Chapter 21

Nikdy som nepoznala pocit šťastia. Myslím plného šťastia. Vždy sme mali s maminou problémy či už finančné alebo teoretické. No aj napriek tomu som bola s maminou šťastná a nič mi nechýbalo. No dnes večer som prišla nato, že mi predsa len niečo chýbalo a nebola som šťastná úplne. Chýbal mi človek, ktorý by bol so mnou totožný. Ktorý by mi venoval svoj voľný čas. Oh, áno. Je tu ešte Sam, môj najlepší kamarát. Ale to je niečo celkom iné. V mojom živote chýbal človek, ktorý by mi ho kompletne obrátil hore nohami. A presne tak som stretla jeho. Harryho Stylesa, ktorý ma otravoval odkedy sme sa prvýkrát stretli na tom večierku. Najprv som ho považovala za ďalšieho pohľadného a dotieravého namyslenca, ktorý sa nevie vpratať do kože. No postupom času ako som s ním trávila čas -neuvedomujúc si to, keďže za mnou neustále dobiedzal- som ho začala vnímať inak. V jeho prítomnosti som sa začala cítiť inak, nervózne. Možno to bolo tým, že so mnou neustále flirtoval a ja som si začala myslieť, že sa mu páčim a možno aj on mne, čo som si v každom prípade nechcela pripustiť. Čím ďalej tým viac sme spolu trávili viac a viac času, až som si to prestala uvedomovať. Stali sme sa priateľmi, veľmi dobrými priateľmi. Takmer by som to mohla porovnať ku kamarátstvu so Samom. No teraz sa medzi nami niečo zlomilo. Zlomila sa tá priateľská zóna. Dokonca si teraz začínam myslieť, že Harry so mnou nikdy nemal v pláne byť len dobrý kamarát. Nad tou skutočnosťou som si zahryzla do pery, pretože mi to vôbec neprekážalo.

,,Nad čím premýšľaš?" jeho chrapľavý hlas ovial moje bubienky a jeho mohutné paže si ma k sebe pritisli silnejšie. Jeho silné ruky, omotané okolo môjho pása ma príjemne hriali. Teplo sálajúce z jeho hrude ma príjemne šteklilo na chrbte. Jeho pevná hruď obopínala môj chrbát a tým mi dodávala pocit bezpečia. Cítila som sa tak dobre, ako už dávno nie.

,,Ale nad ničím," prehodila som a pomrvila som sa aby som si mohla napraviť sveter.

,,Čo budeme robiť teraz?" uprene som celý čas sledovala vysvietenú Paríž s Harrym za mojim chrbtom. Pootočila som hlavou aby som mohla vidieť na Harryho.

,,Len mi nepovedz, že chceš odtiaľto skočiť dole," uškrnul sa. ,,Čože? Nie," zasmiala som sa.

,,Myslela som, čo bude teraz s nami, ty hlupáčik," pretočila som očami a Harry sa nad svojím pomenovaním zasmial.

,,Mám sa ťa teraz opýtať, či budeš mojim dievčaťom ako v tých romantických filmoch?" nadvihol obočie a ja som sa k nemu otočila. Chrbtom som sa opierala o zábradlie a rukami sa držala Harryho pása zatiaľ čo on ma pridržiaval za chrbát.

,,To záleží od teba," zahryzla som si do pery aby som tak zakryla svoj úsmev.
,,Bolo to áno?" úškrn z Harryho tváre nemizol. Zasmiala som sa a štuchla som mu do hrude. Harry sa ku mne s úsmevom naklonil a venoval mi bozk. Nie len tak obyčajný, ako to vyznelo. Ale presne taký, ktorý v mojom vnútri vyvolal ohňostroj a pocit šťastia. Na malý okamžik som si dokonca začala myslieť, že je to len sen. Sen, ktorý bol vlastne skutočnosťou.

,,Tak dlho som čakal, aby som to mohol urobiť kedykoľvek budem chcieť," zahryzol si do pery a zatvoril oči vychutnávajúc si daný moment. Bol zlatý.

,,Takže si na mňa myslel?" veľký úsmev zaplnil moju tvár. ,,A ty na mňa snáď nie?" vyhýbal sa odpovedi, ako zvyčajne.

,,Oh, áno. Kto by si dokázal vyhodiť z hlavy ten tvoj drzý výraz," uštipačne som povedala. ,,Drzý?" pobavene nadvihol obočie.

,,To je môj neutrálny výraz. Som rád, že sa ti páči," zasmiali sme sa a predtým ako sme sa výťahom zviezli z Eiffelovej veže sme sa ešte pobozkali. Ruka v ruke sme kráčali smerom k hlavnej ceste aby sme si stopli taxík.