Don't let me go [H.S.] SK

Chapter 17

,,Mami?" vstúpila som do obývačky a prekvapene nadvihla obočie. Nedokázala som pochopiť čo tu robil on.

,,Vitaj, miláčik" privítala ma mamina zatiaľ čo ja som sa mračila na vysmiateho Harryho.

,,Cassandra, Harry súhlasil, že s doučovaním môžete začať už dnes" radostne sa ozvala mamina. Prosím? To snáď nie je možné. Kde ho vôbec splašila?!

,,Mami môžeš na chvíľku?" odkašľala som si a silene sa usmiala. Chytila som maminu za ruku a zaviedla ju do kuchyne.

,,Môžeš mi vysvetliť, ako si dosiahla to, že je tu Harry?" rozhodila som rukami. ,,Upokoj sa, o nič predsa nejde. Rozprávala som sa o tom s Niallom a ten mi ho pomohol zohnať. Zavolal Harrymu a ten ochotne prišiel" mykla plecami akoby o nič nešlo.

Po tom všetkom čo sa medzi nami stalo je teraz práve tu, v dome kde bývam. A aby toho nebolo málo, po dnešku sa s ním naozaj nechcem baviť. Som unavená z dnešného incidentu počas obedu.

,,No jasné. Prečo si to nemohla nechať na mňa?" založila som si ruky na prsiach. ,,No ták Cassandra. Nebuď ako malá" zamračila sa na mňa.

Ja som len pretočila očami a vyšla z kuchyne. V obývačke stál Harry, ktorý sa pozeral von oknom s rukami vo vreckách. Okašľala som si a tak ho vyrušila z myšlienok. Otočil sa ku mne a usmial sa.

,,Dnes na seba máme akési šťastie. Snáď ti to nevadí" pobavene sa zatváril. ,,Preskočme túto bezvýznamnú časť a poďme rovno k veci" pretočila som očami a rukou mu pokynula, aby ma nasledoval do izby. Harry sa len zasmial a poslušne kráčal za mnou. Vstúpila som do izby a zatvorila za ním dvere. Zatiaľ čo si prezeral moju izbu tak ja som sa prezliekla v kúpeľni do pohodlnejších vecí ako je školská uniforma.

,,Máš to tu pekné" otočil sa na mňa Harry keď som vyšla z kúpeľne. ,,Ďakujem" sucho som mu odvetila a vybrala nejaké školské učebnice matiky na stôl.

,,Tak," sadol si Harry na stoličku, ,,s čím ti môžem pomôcť?" prezeral si učebnice. Pritiahla som si k stolu svoje kreslo a pohodlne sa do neho usadila.

Ukázala som mu svoj zošit v ktorom toho veľa nebolo, ale presne vedel, čo práve preberáme. Podala som Harrymu čistý papier a ten mi začal vysvetľovať príklady. Musela som priznať, že zo začiatku som nebola vôbec sústredená. Vkuse som sa buď hrala s perom alebo s vlasmi. Harry si to očividne všimol, pretože sa na mne občas zabával. Taktiež som si nechcela priznať, že som sa v jeho prítomnosti cítila nervózna. Bolo to zvláštne takto s ním tráviť čas. Strávili sme hodnú chvíľu len Harryho vysvetľovaním. Musela som uznať, že je v tom naozaj dobrý. Ujasnili sa mi niektoré medzery, ktoré som mala a tak som lepšie dokázala vypočítať niektoré príklady. Nebolo to úplne bezchybné počítanie, ale mala som v tom jasnejšie. Harry mi dookola písal príklady a vždy keď som sa nevedela pohnúť, tak mi trošku napomohol. Bol ku mne naozaj chápavý a milý.

,,No vidíš, že to vieš," pochválil ma Harry keď som dopočítala posledný príklad, ktorý mi dal. Zasmiala som sa a utrela si imaginárny pot z čela.

,,Si v tom naozaj dobrý" poznamenala som a napila sa vody z pohára. ,,Ďakujem, ale to už dávno viem" uškrnul sa na mňa. ,,Si hrozný" pokrútila som hlavou s úsmevom.

Trávenie času s Harrym nebolo až také zlé, ako som si myslela že bude. Myslela som si, že tým doučovaním sa to všetko len pokazí. Nie to medzi nami, ale všeobecne. Vlastne..medzi nami nič nie je. Čo to so mnou je?

,,Pred chvíľou si povedala, že som naozaj dobrý a teraz, že som hrozný? Rozhodni sa dievča" pobavene rozhodil rukami. ,,Fajn, volím tú druhú možnosť" vyplazila som naňho jazyk. Harry si založil ruky na hrudi a naoko urazene sa na mňa pozrel.