Don't let me go [H.S.] SK

Chapter 15

,,Panebože" piskľavý hlas sa mi ozýval v ušiach a zobudil ma.

Hneď ma otupila silná bolesť hlavy, ktorú som si chytila. Kým som však stihla otvoriť oči, počula som zvuk fotoaparátu a následne buchnutie dverí. Otvorila som oči a ospalo si ich pošúchala. Keď som si však uvedomila, kde sa nachádzam, prudko som so sebou mykla a zobudila som človeka podo mnou.

Prosím nie. Prosím nech to nie je on.

,,Au" chrapľavým hlasom sa pomrvil Harry a ja som sa z neho bleskovo postavila.

,,Dobré ránko" ospalo sa usmial a rukami si pretrel tvár. Jeho strapaté vlasy, kruhy pod očami a malý úsmev ma donútil zahryznúť si do pery. Vyzeral rozkošne.

,,Dobré" vyšla som opatrne z vane. Pozrela som sa do zrkadla a povzdychla si. Strapaté vlasy a kruhy pod očami mi zdobili tvár. Vlasy som si prehrabla rukou a upravila si tričko.

,,Vážne sme takto strávili celú noc?" počula som ako sa nemotorne dostal z vane. Nevšimol si však väčší kus skla z fľaše na zemi a tak naňho stúpil. Potichu som sa zasmiala a on sa na mňa pozrel v zrkadle. Jedno šťastie bolo, že mal tenisky, ktoré ho zachránili.

,,Zrejme áno. Oh a niekto tu bol a videl nás takto. Zdalo sa mi, že som počula ako nás dotyčný odfotil" pokrčila som obočie a otočila sa.

,,O môj Bože Liam" spomenula som si, že som sa k nemu v noci už nevrátila. Určite ma hľadal a nemohol nájsť. Čo ak sa tá fotka dostane až k Liamovi? Čo budem potom robiť?

Oh, určite sa k nemu dostane. Už len tá predstava nahnevaného Liama ma desila. A k tomu silná bolesť hlavy mi to ani prinajmenšom neuľahčovala.

,,Zdá sa, že sa o nás čo chvíľa dozvie každý" uškrnul sa Harry. No jasné, jemu to maximálne vyhovovalo. On totiž zadaný nebol. A keby aj bol, zrejme by mu to taktiež vyhovovalo.

,,Nemajú sa o nás čo dozvedieť. Nič sa predsa nestalo. Veľkou náhodou sme sa ocitli na tom istom mieste a tak sme zaspali. To je celkom vysvetliteľné" rukami som vysvetľovala. No skôr som si to ujasňovala ja sama.

,,Aj to, že sme sa bozkávali je celkom vysvetliteľné, však?" nadvihol pobavene obočie a rukou si prehrabol vlasy.

Oh. My sme sa bozkávali. Spomienky na ten moment vyvolali v mojom tele šteklenie.

,,To sa nemusí nikto dozvedieť" zahryzla som si do pery a behala raz zrakom naňho a raz na stenu za ním.

,,A čo ak s tým nesúhlasím?" založil si ruky na hrudníku. On sa očividne celý čas zabával, no mne do smiechu veľmi nebolo. ,,Tak to je už tvoj problém" mykla som plecami. Chvíľu sme na seba len tak ticho hľadeli a nič nehovorili.

,,Necháš si to pre seba?" prelomila som ticho a zahryzla som si do pery. Prosebne som sa naňho pozrela očakávajúc odpoveď. Nechcela som, aby sa Liam dozvedel ešte aj o tomto. Nechcela som si predstaviť, čo by sa potom mohlo stať. Harry sa na mňa pozeral a nič nehovoril.

,,Okej" slabo prikývol keď sledoval môj zmätený výraz. Vydýchla som si a chcela konečne odísť. Otravná bolesť hlavy mi stále robila napriek, rukou som si ju chytila a snažila sa dostať cez Harryho preč. Musím odtiaľto vypadnúť skôr, ako bude neskoro. Vlastne, čo ak je už neskoro teraz?

,,Hou" chytil ma Harry za boky keď som sa pridržala o dvere. Hlava sa mi točila a k tomu mi v nej nepríjemne pískalo.

,,Zvládneš to? Nemal by som ťa odviezť?" nahol sa ku mne aby mi tak mohol vidieť lepšie do tváre. Harry vôbec nevyzeral, žeby sa cítil po včerajšku zle. Okrem tých strapatých vlasov a kruhmi pod očami, ktoré ho prezrádzali.