Don't let me go [H.S.] SK

Chapter 3

O pár hodín neskôr

,,Panebože" piskľavý hlas jedného dievčaťa sa mi ozýval v ušiach. Pokúsila som sa otvoriť oči a zistiť kde sa nachádzam. Stálo ma veľa úsilia otvoriť ťažké viečka, no nakoniec som to dokázala. Zaostrila som na dievča stojace vo dverách.

Bola to Tess.

Rukami si zakrývala ústa a pomalými krokmi smerovala ku mne. Moje oči rýchlo blúdili po miestnosti, v ktorej som sa nachádzala. Vyzerala ako niekoho izba, spálňa, zatiaľ čo ja som ležala uprostred nej na obrovskej posteli pod prikrývkou, len v podprsenke.

V tom šoku som si ani len nedokázala usporiadať svoje myšlienky. Lietali mi v mysli akoby nad sebou stratili kontrolu. Nedokázala som ani premýšľať nad otázkou prečo. Silná bolesť hlavy mi to nedovoľovala. Skúsila som sa posadiť, rukami si pridržiavajúc prikrývku na hrudníku, no vtom momente mi akoby celé telo oťaželo. Bolelo ma to, bolelo ma celé telo a ja som nevedela prečo.

,,Cassandra je mi to tak ľúto" šepla Tess no ja som ju takmer ani nevnímala. Bola som ako paralyzovaná. Vôbec som si neuvedomovala, čo sa to vlastne deje. Do miestnosti vošla ďalšia osoba.

,,Čo sa tu dočerta stalo?!" skríkol. Bol to Niall. Pribehol ku posteli behajúc pohľadom raz na mňa a raz na Tess.

,,Musí odtiaľ vypadnúť. Urob jej kávu, zavolaj taxík a ja sa o ňu postarám" popohnala Tess Nialla a ten len letmo prikývol. Vybehol z miestnosti a ja som sklopila zrak. Tess sa mi snažila pomôcť postaviť sa, podopierala ma rukami a zároveň sa mi snažila pomôcť obliecť ma. Po chvíli len čo ma dala Tess dokopy sme pomaly kráčali schodiskom.

Cítila som sa až tak zle, že som nedokázala ani len niečo povedať. Nemohla som, nedokázala som to. Nevnímala som okolie, ľudí okolo mňa a ani len hlasnú hudbu v dome. Všetko sa mi rozmazávalo rovno pred očami. Bolo to ako byť na kolotoči. Rýchla a nespútaná jazda.

,,Vezmem ju" zastavil sa pri nás Niall a natiahol ku mne ruky. Urobila som len maličký krôčik dopredu, ale hneď nato som takmer spadla nebyť Nialla. Zobral si ma na ruky a rýchlymi krokmi kráčal preč. Unavene a zároveň zničene som si položila hlavu do medzierky medzi jeho krkom a hrudníkom. Zatvorila som oči a opäť som sa nechala unášať jemným vánkom snov.

**

Ráno som sa zobudila kvôli bolesti mojej hlavy. Vlastne, bolo pol druhej poobede. Posadila som sa na posteľ a chytila si hlavu. Au, pomyslela som si. Poobzerala som sa po izbe a snažila sa prísť nato, čo sa to vlastne včera v noci stalo.

Pri šatníku na kresle som zbadala svoje šaty, ktoré som mala včera oblečené na tom večierku.

Večierok!

Spomínam si nato, ako som tam prišla a stretla pár milých ľudí. No ďalej mám prázdno, nič.

Čo sa tam vlastne stalo?

Prečo si nemôžem spomenúť na zvyšok včerajšieho večera?

,,Tak už si hore" vykukol spoza dverí s úsmevom na perách Niall. Zatvárila som sa kyslo a prikývla. Niall vstúpil do izby a sadol si ku mne na posteľ.

,,Ako sa cítiš? Je ti už lepšie? Bolí ťa niečo?" ustarane sa na mňa pozrel.

,,Až na tú bolesť hlavy, inak som v poriadku" venovala som mu malý úsmev, ktorý mi hneď opätoval.

,,Niall? Potrebujem sa ťa na niečo opýtať" pretrela som si oči a pohodlnejšie sa usadila. Niall neisto prikývol a pošúchal si dlane.

,,Čo sa mi stalo včera v noci? Na tom večierku? Nepamätám si toho veľa a..nedokážem si na viac spomenúť" utrápene som sa naňho pozrela s nádejou v očiach, že mi trošku osvieži pamäť.