Don't let me go [H.S.] SK

Chapter 12

,,Dáte si víno?" spýtavo sa na nás s Liou pozrel Niall. Lia len mykla plecami a následne prikývla. ,,Môže byť" tiež som prikývla a Niall nám išiel hneď objednať.

Po tréningu sme sa všetci zviezli na Niallovom aute do centra mesta a potom sme sa len tak prechádzali a popíjali kávu v ruke. Keď nastal čas večere, tak sme prišli do podniku, kde sme práve teraz. Svoje jedlá sme dojedli a nakoniec sme sa ešte predsa len rozhodli, že ešte sa ešte trochu zdržíme. Boli sme len my štyria. Liam, Niall, Lia a ja. Bola to zábava, pretože ja s Liamom sme sa k sebe vkuse tulili, zatiaľ čo Niall s Liou len trápne odvracali zrak. A tak sa začali spolu rozprávať, až všetko to nevinné rozprávanie skončilo pri flirtovaní.

,,Hej Cass" kopla do mňa nohou Liana sediaca oproti mne. ,,Au" pokrčila som obočie a pošúchala si boľavé miesto.

,,Pozri, kto tu je" ticho perami naznačila a trošku so sebou uhla, aby som videla koho má na mysli.

Keď som zbadala skupinku chalanov v zadnom boxe s pár dievčatami tak som pretočila očami. Liana sa zasmiala a ja som našla vysokého kučeravca, na ktorého sa lepila neznáma čiernovláska. Odvrátila som pohľad a radšej sa venovala Liamovi vedľa mňa. Ruku obmotal okolo mojich pliec a usmial sa na mňa. Niall s Liamom popíjali pivo a rozprávali sa o nejakých autách, myslím. Ja s Lianou sme ich len ticho počúvali a sem tam prehodili pár slov.

Okolo ôsmej večer sme sa rozhodli odísť. Predsa sme strávili v meste celé poobedie a neboli sme ešte ani doma. Niall s Liou sedeli vpredu a ja s Liamom na zadných sedadlách. Najprv Niall zaviezol Liu domov, s ktorou sme sa všetci rozlúčili. Musela som sa pousmiať keď som videla ich vzájomné usmievavé pohľady. Taktiež som si všimla, ako Niall nemohol spustiť oči z Lii celé popoludnie. Bol zlatý.

Len čo sme odviezli Liu tak následne sme zaviezli aj Liama. Vystúpila som spolu s ním a rozlúčili sme sa spolu. Nastúpila som do auta a následne nás Niall zaviezol domov. Vstúpili sme do domu a obaja sa pobrali vlastnou cestou.

Predtým ako som išla do svojej izby tak som pozdravila mamku v obývačke. V izbe som si vybalila veci zo školy a zamenila ich za tie, ktoré budem potrebovať zajtra. Mobil som zapojila do nabíjačky a s pyžamom v ruke a čistým spodným prádlom som vstúpila do kúpeľne. Vyzliekla som sa a vstúpila do sprchy. Pustila som na seba teplý prúd vody a len tak stála.

Bol to dlhý deň, povzdychla som si. Všetky písomky a testy som dúfam úspešne zvládla a môj nový vzťah s Liamom si naplno užívala.

A potom je tu on. Harry. Niekedy sa snažím si ho proste nevšímať a len tak pokojne okolo neho prechádzať. No to sa však nedá. Pretože prechádzať okolo neho bez povšimnutia je priam nemožné. A on to vie veľmi dobre. Dokonca sa nie málo krát stane, že sa spolu aj rozprávame. Niekedy sa navzájom podpichujeme a inokedy sa vieme celkom normálne porozprávať. Dokonca som pred ním už aj plakala. Bolo to sčasti kvôli nemu, ale hlavne kvôli človekovi, ktorý mi na tom večierku ublížil snáď tým najhorším spôsobom. Nikdy som nato neprestala myslieť. Stále som chcela vedieť, kto za tým všetkým je. No nevedela som ako nato mám prísť. A Harryho pomoc nehodlám využiť. No možno by som nad tým nemala toľko premýšľať. Možno sa všetko dozviem v ten správny čas.

Potriasla som hlavou keď som si uvedomila, že takto v sprche stojím už niekoľko minút a začala si nanášať šampón na vlasy a sprchový gél na telo. Opláchla som sa a vyšla zo sprchy. Uterákom som obalila svoje telo a vlasy si dala do turbana. Prešla som do izby a obliekla si spodné prádlo a následne pyžamo. Predklonila som sa a uterákom si ako tak vysušila vlasy. Uterák som prehodila cez stoličku a započula som tiché klopanie na moje dvere.