Don't let me go [H.S.] SK

Chapter 5

Po odchode zo školy sme sa s Lianou rozhodli, že pôjdeme spolu na obed.

,,Cass to čo si povedala Zaynovi, ďakujem" pozrela sa na mňa Liana a krátko sa zasmiala.

,,V pohode, mal príliš veľké reči" pretočila som očami.

,,To áno. Niekedy mi už dochádzajú slová, a tak ho chcem iba udrieť" pokrčila plecami a otvorila mi dvere do reštaurácie. Vďačne som sa na ňu usmiala a spolu sme vkročili dnu.

,,Možno ak to skúsiš, tak ti dá už pokoj" zasmiala som sa a sadli sme si za stôl. Ešte chvíľu sme viedli konverzáciu o Zaynovi, kým nás neprerušil čašník s jedálnym lístkom. Objednali sme si a kým nám doniesli naše jedlá tak sme sa rozprávali. Navzájom sme sa spoznávali a úprimne, cítila som sa naozaj dobre. Cítila som, že Liana je správne dievča. Prezradila mi o sebe veci, ktoré by som nečakala. Tiež som jej povedala o sebe viac a aj keď som stále myslela na tú noc, nemohla som. Rozprávali sme sa síce dlhé hodiny a spoznávali sa navzájom, no ja som jej to ešte nemohla povedať. Nevedela som ako. Len čo sme sa naobedovali a poprechádzali sa po meste, vymenili sme si telefónne čísla a rozlúčili sme sa. Bolo niečo okolo pol štvrtej poobede a ja som si to namierila domov. Po pol hodinovej ceste som prišla domov, udivujúc sa nad autom, ktoré stálo pred domom. Červené Ferrari.

,,Ahoj Niall" zakričala som mu do obývačky kde som ho videla sedieť. Vedľa neho však sedel nejaký chalan.

,,Ahoj Cass" obe hlavy sa na mňa s úsmevom pootočili keď ma pozdravil Niall.

,,Oh, ahoj Liam" krátko som mu zakývala a usmiala sa naňho keď som ho zbadala.

,,Cass, vitaj doma" zatváril sa akoby mu tento dom patril.

,,Poď, pridaj sa k nám" poukázal hlavou na plazmu visiacu na stene kde prebiehala nejaká videohra.

,,Fíha, nepovedala by som to na vás" s údivom v hlase som prehovorila sadajúc si medzi nich. Niall mi podal ovládač a zapol hru odznova.

,,Je to náhodou poučujúce. Naučí ťa to ovládať sa v prípadoch, ktoré by sa ti mohli raz prihodiť" so zdvihnutým obočím odpovedal Liam.

,,Liam, netrep a hraj" zahriakol ho otrávene Niall očividne pripravený hrať. Zasmiala som sa nad jeho zápalom do pretek aut. Bola to zábava, hrať s nimi playstation. Okrem toho, že boli hluční a sem tam vulgárny. Vždy som sa musela zasmiať, keď som vyhrávala, a oni boli celý bez seba.

,,Liam zablokuj ju, je ako šialená" postavil sa Niall zo sedačky uprene pozerajúc na plazmu. Liam sa ma snažil zablokovať, aby som nemohla s autom pokračovať ďalej zatiaľ čo ma Niall obiehal. Bolo to vtipné, pretože som si aj tak našla spôsob, ako sa dostať z jeho pasce a im dochádzali nervy a nápady.

,,To nie je možné" porazene odhodil ovládač na sedačku Liam a chytil sa za hlavu len čo hra skončila a ja som bola jej víťaz. Niall len nemo pozeral do obrazovky a ja som sa usmievala.

,,Si lepšia ako by som povedal" pozrel sa na mňa Niall s otázkou v očiach.

,,Ďakujem. Zvykla som hrávať takéto hry" mykla som plecami a postavila sa.

,,A teraz ak ma ospravedlníte, chlapci, pôjdem do svojej izby" zasmiala som sa sledujúc ich porazené ego.

,,Ale iste, trénovať si preteky" podpichol ma Liam a Niall sa zasmial.

,,Presne tak. Pretože vás aj tak nabudúce porazím" vyplazila som im jazyk a so smiechom odcupitala do svojej izby.

Nestačila som sa diviť keď som zbadala že je niečo po pol 6.