Little wolf trouble

Tvoja spoločnosť

,, vieš koľko detí s menom Sofia existuje?"spýtal sa unavene Stiles a rozvalil sa na moju posteľ.

,, Veľa?"nadvihla som obočie a Stiles prikývol.

,, Veľmi veľa"dodal a pohladkal ma po chrbte.

,, Chápem že ťa s ňou niečo spája ale čo ak má Lucas pravdu? čo ak to bol len sen?"jemne sa na mňa usmial

,, Stiles"povzdychla som a zvraštila čelo.

,, Nič som nepovedal"zodvihol ruky na svoju obranu.

,, Prečo si tu?"nadvihla som obočie.Stiles mykol plecom.

,, Mám rád tvoju spoločnosť"odvetil a ja som sa začervenala.

,,V poslednej dobe si nejaká zvláštna"poznamenal a ja som prikývla.

,, Cítim sa zvláštne"odvetila som a Stiles Nadvihol obočie.

,, Lucas?"spýtal sa a ja som prikývla.Zvraštil čelo a zatváril sa ublížene.

,, Prepáč"sklopil som pohľad.

,,Nie, kľudne rozprávaj ak ti to pomôže"mykol plecom.

,, Práveže nepomôže"odvetila som a oprela si oňho hlavu.Stiles ma pohladkal po vlasoch.

,, Neviem čo všetko ti narozprával,je to idiot."povedal a ja som pokrútila hlavou.

,, Sľúbil mi že s ním budem šťastná,no akosi mu to nevychádza"oznámila som mu.Stiles mi pozrel do očí.

,,Asi moje hviezdy nechcú aby som bola šťastná"mykla som plecom.

,, Čo mám robiť?"spýtal sa a ja som nadvihla obočie.

,, Urobím čokoľvek aby si bola šťastná"odvetil a ja som sa usmiala.

,, Musíme nájsť Sofi"Povedala som a Stiles prikývol.

,, Niečo mi napadlo"poznamenal.

,, Sofi sa zjavila keď si spala mám pravdu?"Nadvihol obočie a ja som prikývla.

,, Myslíš že keď zaspím, príde?"spýtala som sa a Stiles sa usmial.

,,No, môžeš to skúsiť"

,,pomohla by nám s tým Lydia.."začal Stiles a ja som automaticky pokrútila hlavou.

,,neznášam ju"zamračila som sa.

,,Lydia nebola vždy takáto"povedal na jej obranu a ja som mykla plecom.

,,je mi to jedno Stiles,momentálne jediné čo ma zaujíma je Sofi"odvetila som a Stiles prikývol.

,,Rose?"ozvalo sa od dverí a ja som zodvihla pohľad,stál tam Lucas a ja som sa začala cítiť previnilo pretože som nezavolala jeho.

,,nechám vás"postavil sa Stiles a odišiel.

,,myslel som že prvý komu sa ozveš keď máš problém budem ja"usmial sa a sadol si vedľa mna.

,,neveríš mi"mykla som plecom.Lucas ma chytil za ruku.

,,lenže to neznamená že by som ti nepomohol"odvetil a ja som mu pozrela do očí.

,,Odkiaľ som to mala asi tak vedieť?"vyprskla som a Lucas vyvalil oči.

,,celý čas do mňa skáčeš že si vymýšľam a bol to len sen,no a keď poprosím o pomoc niekoho iného tak si sem prídeš a vyčítaš mi že som to neriešila s tebou"rozhodila som rukami.

,,zavolaj mi keď sa ukľudníš"žmurkol na mňa a postavil sa.

,,Teraz buď ešte aj urazený"prevrátila som očami.

,,nie som urazený"pokrútil hlavou a vyšiel z izby.

,,idiot"zašomrala som.

,,ja ťa ešte stále počujem"