Little wolf trouble

Odpustíš mi?

,, Rozhodol som sa že nechám toto mesto na pokoji"povedal otec keď ma odprevádzal domov.Šokovane som naňho pozrela.

,,Pod jednou podmienkou"dodal a ja som zagúľala očami.

,,No jasné"poznamenala som.

,,Chcem aby si mi odpustila Rosemarie"usmial sa na mňa.

,,Klaus.....oci,ja... veľmi by som ti chcela odpustiť.Lenže stále mám pred očami teba a Caroline"odvetila som mu a otec prikývol.

,, Chápem ťa,len mi sľúb že nad tým budeš uvažovať"

,, Sľubujem"prikývla som.

,, Nechcel som byť taký, nevedel som čo mám robiť aby si mi už konečne odpustila"ospravedlnil svoje správnie.

,, takže nám dáš pokoj?"spýtala som sa a otec prikývol.

,,Ale bol by som rád ak by si cez prázdniny prišla do New Orleans.Kľudne vezmi aj priateľov"oznámil mi a ja som prikývla.

,,Tak fajn, zabrániš Finnovy aby ublížil Sarah?"nadvihla som obočie a Otec pokrútil hlavou.

,,Nie zlatko,toto už bude tvoj boj"žmurkol na mňa.

,, Myslím že už si dostatočne dospelá aby si si dokázala poradiť"mykol plecom.

,, Odkiaľ vieš čo sa bude diať?"spýtala som sa.

,, Hviezdy"žmurkol na mňa a nastúpil do auta.

,, Musím už ísť,ale zavolám ti"povedal a odišiel preč.Sadla som si na schody.
Myslím že mu môžem odpustiť.

***
(O tri mesiace)

Pozrela som smerom ku Stilesovej skrinke,Stiles si držal hlavu a frustrovane pozeral na stenu oproti sebe.Nadvihla som obočie.

,, Tvoje zúfalstvo cítim cez celú chodbu"poznamenala som keďže na chodbe okrem nás nikto nebol.

,,Sorry Rose,na toto nemám náladu"precedil pomedzi zuby a zošmykol sa na zem.

,,Deje sa niečo?"sadla som si vedľa neho na studenú zem a chytila ho za ruku.

,,Budem otcom"zašepkal tak že ho sotva bolo počuť, zasmiala som sa.To že to myslí vážne som si uvedomila až vo chvíli keď na mňa ublížene pozrel.

,, Ouu,ty nežartuješ"poznala som.

,, Kiež by"povzdychol Stiles a frustrovane na mňa pozrel.

,, Čo budeš robiť?"nadvihla som obočie.Stiles mykol plecom a stisol ruku v päsť.

,,Som strašný debil, strašný idiot"buchol si po čele.

,,Chcel som ísť na vysokú, niečo dokázať.No čo asi tak môžem robiť Rose? Musím sa o nich postarať, nájdem si prácu"mykol plecom.

,, Počkať,ty si nabuchal Lydiu?fakt Lydiu?"zakrila som si dlaňou tvár.

,,Nie matku Terezu"prevrátil očami za čo si odomňa vyslúžil hnusný pohľad.

,, Vravel si to Scottovy?"spýtala som sa a Stiles prikývol.

,,Asi sa zblanim"poznamenal trpko.Pohladkala som ho po chrbte.

,, Čo ty?"spýtal sa, vytiahla som z vrecka nohavíc list z vysokej školy a podala mu ho.

,,Som rád že ťa prijali, budeš skvelá"pobozkal ma na čelo a ja som sa usmiala.

,, Stiles myslíš že to dieťa je tvoje?"nadvihla som obočie a Stiles na mňa prekvapene pozrel.

,,No vieš pri Lydii jeden nikdy nevie"mykla som plecom.

,, Nerozmýšľal som nad tým"pokrútil hlavou ale nálada sa mu akosi zlepšila.

,, Stilinski,to dieťa možno ani nie je tvoje a ty tu už fňukáš ako kvôpka nešťastia"udrela som ho po hlave.

,, Máš pravdu,si génius"uškrnul sa.Prehrabla som si vlasy a uškrnula sa.

,,To vieš že som"