Little wolf trouble

Dnes si tu a zajtra už nemusíš

Sedela som na posteli a tupo zízala do steny.

,,Nechcem odísť"zamrmlala som a Stiles nahlas povzdychol.

,,Musíme to stále riešiť?spýtal sa a sadol si vedľa mňa.

,,Budem sa cítiť ako zbabelec" oznámila som mu a Stiles sa jemne usmial.

,,Nebudeš zbabelec"povedal a pohladkal ma po líci ,,aspoň raz sprav čo sa od teba očakáva"

Sklopila som pohľad.Nemohla som odísť.Nechcela som.Mala som pocit že tu musím ostať.Pozrela som Stilesovy do očí.

,,Pôjdem"odvetila som,,ak pôjdeš aj ty"dodala som a Stiles pokrútil hlavou.

,,Láska"zaúpel a ja som nadvihla obočie.

,,trvám na tom"oznámila som mu.,,Nejdeš ty,nejdem ani ja a hotovo.Nebudeme to ďalej rozoberať"

,,Ako chceš"zašomral a porazenecky zodvihol ruky.

,,Zvládneme to"usmiala som sa naňho a chytila ho za ruku.Stiles sa nahol ku mne a pobozkal ma na čelo.

,,Viem že áno"odvetil,,Len už ma to prestáva baviť,stále sa niečo deje.Chcel by som mať chvíľu len pre nás"oznámil mi.

,,teraz ju máš"odvetila som a pozrela mu do očí,,Chvíľu len pre nás"

,,Len chvíľu?"nadvihol obočie a ja som sa zasmiala.Mykla som plecom.Potiahla som ho k sebe a pobozkala.

,,možno viacej chvíľ"zašepkala som mu pri perách.Rukami som mu vošla do vlasov a jemne potiahla.Cítila som ako sa Stiles usmial do bozku,pritiahol sa bližšie ku mne.

***
Ležala som vedľa Stilesa a počúvala ako prerívane dýcha.Tlkot jeho srdca ma upokojoval.Sledovala som obrazovku počítača sme nejaký romantický film.Už sa končil..

,,Opováž sa zomrieť skôr ako ja"zamrmlala som keď zomrel hlavný hrdina a jeho priateľka čítala list na jeho pohrebe.Stiles sa zasmial.

,,Ty budeš žiť večne"oznámil mi,,Si nesmrteľná"dodal a ja som mykla plecom.

,,Nie tak celkom,stále je tu niekto kto ma môže zabiť"odvetila som a Stiles povzdychol.

,,Nehovorme o ňom"zahriakol ma,,pokiaľ ti to urobí radosť tak sľubujem že nezomriem skôr ako ty"povedal a pobozkal ma do vlasov.Zvláštne nie?všetko to čo sa vôkol nás dialo.Dnes si tu a zajtra?zajtra tu už nemusíš byť.

,,Dobre"zašepkala som a pozrela mu do očí.Mali farbu horkej čokolády.Nevedela som sa na ne vynadívať.Vždy ma neskutočne fascinovali rovnako ako pohľad ktorým sa na mňa Stiles pozeral.Tak jemne no zároveň ma vyzliekla pohľadom.Chuť jeho bozkov,sladká no trpká zároveň,keď sa jeho pery dotkli mojich akoby všetko zlé zo sveta zmizlo akoby v celom vesmíre neexistoval nikto iný okrem nás dvoch.Akoby sme my dvaja boli to jediné na čom záleží.Len my,ja a on.Stiles a Rose.....