Little wolf trouble

Najdrahšia Rosemarie

Stiles Stilinski vychádzal z izby so slzami v očiach.Vošiel do obývačky kde všetci sedeli.Upriamili naňho pohľad.

,,Je mŕtva"zašepkal tak že ho sotva mohol počuť Scott a ostatný s vlkodlačím suchom.Jeho najlepší priateľ sa postavil a objal ho,vedel najlepšie ako sa cíti.Cítil sa tak keď prišiel o Alison.

,,Niee"zakričala Rose mama a vybehla z izby.Hneď za ňou bežala Caroline. Stiles ich chcel utešiť,chcel im povedať že všetko bude v poriadku,no nemohol.Sám vedel že nič nebude v poriadku.Vedel že svet už nebude ako predtým.Že ráno keď sa zobudí neuvidí jej úsmev ani nebude počuť žiadnu sarkastickú poznámku.Nebude cítiť jej dotyk,chuť jej pier a nebude počuť jej smiech,nebude ju môcť utešiť keď bude smutná.Nemôže už urobiť nič.

,,Urobil si všetko čo si mohol"potľapkal ho po pleci Scott akoby čítal jeho myšlienky.

,,Zrejme som neurobil dosť"odvetil Stiles.Cítil sa vinný za jej smrť.Keby vtedy odišli mohla tu teraz byť.Nedokázal myslieť na nič iné ako na to že chce byť s ňou.V hlave mu výrilo milión spôsobov ako si vziať život.Nechcel žiť bez svojej Rosemarie.

Zodvihol pohľad.Všetci v miestnosti plakali.Chcel niečo povedať no vedel že čokoľvek by povedal nič z toho by neutíšilo ich bolesť a ani tú jeho. Pozrel na Scott ktorý stál vedľa neho.

,,Neviem čo mám povedať"oznámil mu.

,,Nemusíš hovoriť nič"povedal Scott,,je normálne že sa cítiš na nič,miloval si ju Stiles.Bola pre teba celý svet,a teraz tu nie je.Všetci to chápeme že nemáš chuť hovoriť"pohladkal ho po chrbte.Stiles jemne prikývol a sadol si.Do miestnosti vošla Sophi.Až teraz si všimol aké boli s Rose podobné.Sadla si vedľa neho a chytila ho za ruku.

,,Znamenal si pre ňu veľa,viem ako sa cítiš"povedala mu.Stiles nechápal prečo mu to všetci hovoria.Vošla doňho neskutočná zlosť.Prudko sa postavil.

,,Nikto neviete ako sa cítim,je to moja vinna že je Rose mŕtva.Keby som odišiel z mesta s ňou ako chcela nič z tohto sa nemuselo stať je to moja vinna,cítim sa akoby som ju zabil ja sám"zvrieskol,všetci naňho upriamili pohľad.Pokrútil hlavou a vyšiel z miestnosti.Bolo v ňom toľko zlosti.Bol nahnevaný na celý svet že ho o ňu pripravil.Čakal na ňu tak dlho a keď ju mal tak o ňu v momente prišiel, nedokázal sa s tým zmieriť.Nemohol. Mal na ňu dávať väčší pozor,mal si ju chrániť.

,,Nesmieš si to vyčítať,nie je to tvoja vinna"ozvalo sa za ním.Stiles sa otočil.Stála tam Sophi.

,,Ak je to niekoho vinna tak moja,ja som premenila Lucasa v domienke že ju chránim a robila som presný opak. Nezabil si ju ty Stiles.Zabila som ju ja,zabila som vlastnú dcéru"rozplakala sa.Stiles ju pritiahol k sebe a silno objal.

***
Stiles v ruke krčil papier a neprítomne pozeral na bielu truhlu. Cítil sa zvláštne.V hlave mu zvonilo, kravata ho škrtila a Melissa ho nadopovala nejakými tabletkami. Vedľa neho stála Sophi a držala ho za ruku, z druhej strany stála Caroline a mala opretú hlavu o jeho rameno. Stiles žmolil papier v ruke a čakal na chvíľu kedy ho bude môcť prečítať. Nevládal ani plakať,preplakal posledné tri dni,ledva stál na nohách. Stále dúfal že to je len nočná mora z ktorej sa chcel okamžite prebudiť. Nepočúval farára to že má ísť prečítať list ktorý napísal zistil tak že doňho drgla Sophi.Z hlboka sa nádychol a vystrel papier,písmená za mu rozmazávali,našťastie sa to naučil naspamäť.

,,Najdrahšia Rosemarie"začal a z oka sa mu skotúľala slza,,je ťažké opísať slovami ako veľmi mi chýbaš.Chýba mi všetko,vôňa tvojich vlasov,zvuk tvojho hlasu,pohľad tvojich oči,dotyk tvojich pier.Chýbaš mi ty. Keď mi tvoja matka oznámila že je vo vašej rodine tradíciou napísať posledný list rozmýšľal som čo tam napísať a čím začať.Takže začnem tým aká neskutočne nádherná si bola.Pamätám si ako si vždy stála pred zrkadlom a robila si rôzne ksichty a ja som sa každým pohľadom do teba zamiloval viac a viac.Tvoj pohľad,neviem či som miloval viac ten ustarostený alebo ten keď ti v očiach hrali drobné hviezdičky vždy keď si sa na mňa pozrela.Tvoj úsmev ten som miloval zo všetkého najviac a a miloval som hlavne ten ktorý patril mne.Tvoj hlas,stále mi hrá v ušiach rovnako ako tvoj smiech.Jemný,melodický a zvonivý. Sľúbil som že nedovolím aby sa na teba zabudlo láska moja a splním to.Prisahám že to tak bude a ak nie tak ti môžem sľúbiť že v mojej pamäti ostaneš navždy.Budeš tam mať miesto ako prvé dievča ktoré som kedy miloval a budem milovať už navždy.Ďakujem za všetko Rosemarie. Milujem ťa,zbohom láska moja."

Zbohom Rose a zbohom Little wolf trouble.Tento príbeh mi bude veľmi veľmi chýbať nakoľko bol prvý ktorý som napísala❤Vám Ďakujem za krásne komentáre a že tieto moje výlevi vôbec čítate😂😂😳😍Ak sa vám páči moja tvorba tak na mojom profile nájdete nový príbeh(May we meet again)❤Ďakujem a budem sa na vás tešiť pri ďalších príbehoch😍❤💫