Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Po škole u Marinett #5

-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:- :-:-:-:-:-:-:-
Marinett pov.

_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_

Sníval sa mi sen, v ktorom som bola ja a Adrien. Ale nie ja ako Marinett ale ja ako Ladybug. Sedeli sme obaja v tmavej temnej miestnosti bez okien, bez svetiel, len my dvaja. Pokúšala som sa zodvihnúť moje yo-yo a zavolať ním Chata Noira, ale nedovolala som sa mu. Smutne sme obaja sedeli a pokúšali sme sa rozmotať lano, akým sme boli zviazaný. Snažili sme sa o to tak, že sme stratili vieru a smutne sme sedeli ako aj na začiatku sna. Až kým sa naše dotyky nestretli a naše oči sa nerozžiarili ako dve iskry na mokrom ohnisku. Spoločnou mocou sme to zvládli. Chcel sa mi odvďačiť za záchranu. Chcel sa mi odvďačiť bozkom, len vtedy som si všimla poslednú bodku, ktorá mi po pár sekundách zablikala a ja som bola na pokraji z odhalením svojej identity, až dokým......ma nezobudila mamka.

"Marinett, vstávaj, prišla ti návšteva." kričala z kuchyne mamka a pomaly odprevádzala návštevu do mojej izby.
"Počkajte chvíľku, musím sa ísť upraviť." kričala som z izby a utekala som poskrývať všetky plagáty na ktorých bol Adrien.

"Moje meno je Adrien Agreste,teší ma." počula som predstavovanie rodičov a Adriena.
"My sme Marinettiny rodičia Sabina a Tom, aj nás teší." a podávali si ruky.
"Veľa sme o tebe počuli Adriene..." nestihla dopovedať mamka a už som ho ťahala do izby.

Vedela som, že by rodičia vytiahli to, že po izbe mám vyvesené jeho fotky a že ho tajne milujem. Ak by sa to Adrien dozvedel, myslel by si, že mu už nedám nikdy pokoj. Ale hlavne nezmetkuj a buď silná.

"Tvoji rodičia sú super ľudia." povedal Adrien a usmial sa namňa.
"Áno, t-to sú." vykoktala som sa znova.
"Tak o čom bola dnešná téma na literatúre?" opýtal sa Adrien.
"O Šípkovej princeznej." povedala som.
V tom som začula výkriky vonku na ulici.
Utekali sme hneď na balkón. Tam sme hneď uvideli nového zakumatizovaného človeka.
"Prepáč, ale volala mi Alya, idem jej zavolať naspäť." povedala som a utekala som sa niekde skryť,aby som sa mohla transformovať.

"Vonku vyčíňa nový zloduch." povedala som mojej malej kamarátke Tikky.
" Stačí len vysloviť tie dve čarovné slovíčka Marinett." len čo to dopovedala Tikky, hneď som zakričala "Tikky, tečky!"

A namiesto 15- ročnej študentky tu stála krásna a kúzelná superhrdinka Paríža.