Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Milujem ho #21

Pohľad Marinett na #20

Keď bolo po hádke a boji s Volpínou vrátila som sa rovnako ako Chat domov.
"Teček dosť!" skrýkla som a malá kwami mi vlatela do dlaní.
"Marinett, čo som ti vravela o rýchlej transformácií? Vyčerpáva ma to." vyčerpane prehovorila Tikky.
"Ja viem Tikky. Ale nemôžem riskovať, že ma niekto uvidí ako Berušku." smutne som prehovorila.
"Nabudúce, ale opatrnejšie, inak ťa vymením Marinett Dupain Cheng." prehovorila moja malá kwami a už sme si zo seba uťahovali ako malé.

"Cng-cng-cng"
"Marinett? Volá ti Alya." kričala namňa z mojej izby na balkón.
"Už idém." kričala som.

"Kočko, tomu neuveríš!" kričal namňa hlas z telefónu.
"A čo také?" zvážnela som.
"Viem niečo nové o Ladybug a Chatovi. No nieje to super?" priam až vrieskala do telefónu od radosti.

Dúfam, že nezistila niejaké nové informácie o tom, kto sa skrýva pod maskou Berušky a Čierneho Kocúra. Mohla by sa tým ohroziť sama, ohroziť nás, ohroziť naše rodiny! Toto nemôžem dopustiť! Musíme sa stretnúť. Musím zistiť, čo všetko už o nás vie.

"Alya volá Marinett." nervózne rozprávala do telefónu.
"Prepáč, nevnímala som ťa." odpovedala som.
"Tak to si celá ty Marinett." smiala sa Alya.
"Inak Alya? Nechcela by si sa ísť niekam prejsť? Na zmrzlinu alebo len tak sadnúť do parku a prebrať Ladybug a Chata Noira?" odvážne som prehovorila.
"Jasné, dnes o ktorej?" súhlasila.
"Môžeš tak o pól hodinku?"
"Kedykoľvek kočko." odpovedala.
"Ďakujem Alya. Tak za pól hodinku pred mojím domov." predstierala som radosť, aj keď niekde vo vnútri som cítila neistotu a strach.
"Tak o pol hodinku sa vidíme. Pa Marinett." odpovedala Alya a hneď zložila.

"Tak to bude ale deň." nervózne som prehovorila.
"No, to bude." usmiala sa Tikky.

(O pól hodinky neskôr)

Keď som vyšla z kúpeľne, oblečená a vymaľovaná ako stále, všimla som si Alyinu správu v mobile.

Stálo tam: "Ahoj Marinett, už som pred tvojím domom a prosím, ponáhľaj sa! Niekoho som zahľadla z čoho by si nebola 100-krát nadšená."

Pri tejto správe som sa ani dlho nespamätávala, a už som bola v mamkinej a tatkovej pekárni.

"Ahojte." usmiala som sa na rodičov a dala som im rýchlu pusu na líce a bežala k Alyi.

"Ahoj Alya." pozdravila som moju najlepšiu kamarátku a objala som ju.
"Ahoj kočko." odzdravila a tiež ma pevne stiskla.
"Čo je také niečo strašné o čom si mi pisala, že by som z toho nemala radosť." snažila som sa o úsmev, aj keď mi srdce bilo rýchlejšie než obvykle.
"Taký malý detajn." ukázala mi rukou pred školu, pri ktorej stál Adrien a Lila.

Čo tam oni dvaja robia? Žeby sú spolu? Neverím tomu. Nikto by neveril klamárke a nie ešte klamárke akou je Lila. Musím to zistiť.

"Alya, ideme nenápadne okolo nich a žiadne otázky." povedala som a vnútri som cítila nenávisť a strach o to, že ho nadobro stratím.
"To nebude dobrý nápad. Ver mi." povedala prísnejšie Alya a chytila ma za ruku.
"Prosím Alya, aspoň to skúsme. Veď vieš ako mi záleží na Adrienovi a ako ho milujem." skleslo som prehovorila na Alyu, ktorá mi už kývala na súhlas, že môžme vyraziť. A tak sme nenápadne kráčali k Adrienovi a Lile.

Ďalšiu kapitolu čakajte o 3 dni :3 Musím si to nejako porozdeľovať aby som sa niekde nezasekla a mohla pokračovať. Tešte sa na možnú romantickú scénku, sklamanie a neskôr aj na odhalenie pravej identity.^^ Ale toto čakajte až po 30. Kapitole.❤