Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Stretnutie #17

Chat pov.

Opatrne som vykukol z mojej izby a obzeral sa, či niekde nezbadám človeka, ktorého posadol Akuma.
Dúfal som, že to nebude Marinett, ktorú posadol čierno-fialový motýľ, ktorý mení dobrých ľudí a vzbuduje v nich zlo a nenávisť.

Chvíľku som sa len obhliadal, keď som v tom zbadal Ladybug a rozbehol som sa hneď už s úsmevom za ňou.

"Ahoj Broučinku." povedal som jej a venoval som jej môj neodolateľný úsmev.
"Ahoj Kocoure." odpovedala a snažila sa usmiať.
"Broučinku, čo sa stalo?" opýtal som sa jej z očakávaním, že mi to povie a preberieme to spolu, no márne. Ozvala sa ďalšia rana, ktorá sa ozývala z pekárni Marinettinych rodičov.
"To nie!" zakričala a letela čo najrýchlejšie k ich domu aby zistila, či sú všetci v poriadku.

Ladybug pov.

"Ste všetci v poriadku?" zakričala som, keď som vletela k našim do pekárne, ale už nie ako Marinett ale ako Ladybug.
"Áno sme, no naša pekáreň bude potrebovať rekonštrukciu." odpovedali a mama si zaborila hlavu do otcovho hrudníka.
"Nebojte pani a pan Dupain-Chang. My to opravíme." odpovedala som a skrývala som v sebe smútok.
Keď sa v tom Kocúr opýtal: " A je Marinett v svojej izbe? Len či sa jej nič nestalo ak tu bol počuť výbuch." odpovedal.
"Dobrý nápad, môžem sa tam ísť pozrieť." odpovedala mama keď v tom ju chytil Chat za rameno a povedal.
"Nemusíte sa namáhať pani Changová, ja sa za ňou pôjdem pozrieť."
Ja som len celá vystrašená nevedela čo robiť, tak som len čakala a verila, že ma ten Akuma uniesol alebo niečo podobné.
"Marinett v izbe nieje!" zakričal a vystrašene sa díval po izbe.
"Bliká mi mirákulum, ja už pôjdem." zakričala som na Kocoura a bežala na balkón.
"Vráť sa čo najskôr." zakričal namňa Kocour a bežal hľadať Marinett. Teoreticky mňa.

"Teček, dosť." povedala som a rýchlo som sa premenila na Marinett.
"Marinett, si tu?" kričal Chat na celú moju izbu.
"Som na balkóne." zakričala som a dívala som sa na rozruch v meste.
"Bál som sa o teba Marinett. Si v poriadku? Prečo si sa mi neozývala?" vystrašene mi hľadel do očí.

Chatovi asi preskočilo. Od kedy ho zaujíma Marinett? Nezaujíma ho náhodou Ladybug alebo tá blbka Chloe? Veď s ňou minule zostával a strážil ju do neskorých hodín.

"Prepáč, nepočula som ťa." tvárila som sa že ma to trápi, aj keď som si myslela svoje.
"Tak zostaň v izbe a nevychádzaj von, prosím." keď dopovedal, hodil namňa pohľad a smutne sklonil hlavu.
"Tak dobre, už ma dnes na balkóne nezbadáš." odpovedala som a usmiala som sa, aby som mu zdvihla aspoň kúsok náladu.
"Ďakujem." usmial sa namňa a už bol preč.

"Čo to malo znamenať Tikky?" opýtala som sa mojej malej kwami, ktorá mi vyletela z kabelky.
"Žeby je to láska?" odpovedala Tikky a začala sa smiať.
"Tak toto nebolo vtipné." usmiala som sa na Tikky a po premenení som letela čo najrýchlejšie za Chatom, aby som mu pomohla zo zničením Akumi a tým zvýťaziť nad zlom.

Tak nech sa páči. Ja viem, možno sa vám táto moja kniha nepáči, ale po týchto všetkých ff som sa rozhodla ako "pokračovanie" obyčajnej berušky a kocoura, kedže sa tu takýchto ff nájde málo.😞 Dúfam, že sa páči aj táto ff.
Ďakujem za viac než 800 videní a viac než 80 votes. Prekvapilo ste ma.❤