Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Zase ona?! #14

Marinett pov.

"Marineeet!" zakričala namňa Tikky na znak toho, že znova nestíham do školy.
"Do frasa!" odpovedala som sa jej a zaborila som hlavu do vankúša.
"Ehm, dajme tomu že už meškáš pekných päť minút Marinett. Ak chceš stihnúť aspoň polovičku hodiny,mala by si už ísť. " odpovedala Tikky nervózne.
"Čože?!" keď som započula tieto slová, zľaknuto som zutekala do kúpeľne urobiť rannú hygienu a prezliecť sa.
"Ja to ešte stihnem!" zakričala som na moju malú kamarátku.
"Určite že áno." povedala skleslým tónom hlasu a sadla si na stolík.

Keď som už mala všetko hotové, schmatla som tašku s Tikky a školskú tašku a utekala som do kuchyne.
Nikto už nebol doma. Tak som len zobrala sušienku pre Tikky a seba a bežala som do školy.

(V škole)

"Au!" skrýkla som na triedu a už som ležala na zemi.
"Marinett. Keď už chceš chodiť neskoro na hodinu, tak aspoň nech si ticho." povedala namosúrená Mrs. Bustier a vrátila sa k písaniu na tabuľu.
"Prepáčte." postavila som sa na šla si sadnúť na svoje miesto.
Keď som už sedela na mieste a vybaľovala som si veci,učiteľka sa otočila k triede a povedala: "Marinett, Adrien! Prezentovali ste už ten projekt, čo som vám dala za trest spraviť?" povedala učiteľka a nasadila si okuliare.
"Ešte nie." povedal Adrien a usmial sa namňa.
"Tak podte k tabuli." doplnila.

Celá rozklepaná som sa postavila z miesta a šla pomaličky aj s projektom k tabuli. Dnes som ten projekt výnimočne nezabudla. Radostne som sa usmiala ale úsmev mi zamrzol keď som zistila, že vlastne nič neviem naspamäť.

"Tak o čom máte projekt?" pýtala sa nás učiteľka.
"Z projektových tém sme si vybrali šípkovú ruženku." odpovedala som ale teraz z úsmevom. Adrien si teraz na výmenu zobral ten projekt do rúk a zvesený ho držal, aby ich prácu videl každý zo školy.
"Dobre a teraz mi ukážte prosím obsah a niejaký ten dizajn." povedala učiteľka a vybrala sa za nami.
"Nech sa páči." odpovedal Adrien a podal jej ho do rúk.

"Dnes máte za 1." povedala učiteľka na konci hodiny a zatiaľ zapísala známku do triednej knihy.
"Zvládli sme to Marinett." s úsmevom na tvári povedal a otočil sa smerom ku mne. Jeho oči sa len hemžili radosťou a šťastím.
"Á-áno." odpovedala som a zacítila som, ako sa červenám.
"Aj keď si to nerobil úplne somnou." povedala som sama pre seba, ale zrejme ma musel počuť a odpovedal.
"Za toto sa ti musím ospravedlniť ale mal som šerm a vieš aký je otec namňa ak niečo nespravím čo musím." odpovedal skeslým hlasom.
"V pohode. Možno nabudúce." odpovedal a snažil usmievať.
"Dobre."odpovedala som úplne bez koktania, čo bolo u mňa len zriedka.
"Inak ako sa spolupracovalo s Chatom? No nebol úžastný?" opýtal sa ma Adrien, z čoho som bola trošku zaskočená.
"D-dobre, vlastne s-si dokonalý, nie si fakt božský,a-ale krásne dokonalý, čo to kecám?" povedala som ale už nie ako predtým. Hambila som sa a dúfam, že pochopil, že sa mi s Chatom spolupracovalo dobre a nie tie pravdivé blbosti čo som mu narozprávala.
"Takže to beriem, že je vlastne úžastný." odpovedal Adriena a otočil sa naspäť.
Učiteľka si nás dvoch ani nevšímala až ku konci, keď sa stihol Adrien zatiaľ otočiť.

Školský deň od druhej hodiny zletel tak rýchlo, ako aj stále.
Keď v tom odzvonilo poslednej hodine a všetci sa rozbehli von z tohto väzenia, len ja som počkala, kým všetci výjsu a ja by som kľudne mohla výjsť keď v tom....

Tak tu máte ďalšiu už 17.časť z tejto mojej ff o Ladybug a Chatovi Noirovi. Dúfam, že sa vám páčila aj táto časť a podporíte ju votesom, komentom a pozdieľate.😊
Ďakujem krásne
-Vaša Catbug❤