Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Projekt #7

±±±±±±±±±±±±±±±±±±±±±±±±±±±±
Chat pov.

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

Áno, bol som rozhodnutý jej povedať, čo k nej cítim. Od začiatku, až doteraz. Ale v tom som sa zamyslel a moja myseľ nespolupracovala s mojím srdcom.
Čo ak ma odmietne? Alebo miluje iného? Ani netuším kto to je. A ona nevie,kto som ja. Mne je ale jedno kto sa skrýva pod touto maskou. Milujem to dievča ak je ktokoľvek. Túžim po jej objatí ako príchod dažďa po obdobiach sucha a po jej perách, ktoré by ma obdarúvali celý môj život.

"Čo si prosíš Kocourku?" opýtala sa moja Lady a len tak tak som ju zastavil pri skoku domov. Kedže nám zostávali posledné 5 minút, musel som si to rýchlo premyslieť.
" Poď zamnou." povedal som jej a preskákal som až k Eiffelovej veže.
Ladybug len prevrátila očami a išla zamnou.
"Zostávajú nám iba 2 minúty. A ja mám od domu ďaleko,prepáč mi to Kocourku ale musím bežať." keď dopovedala, sklopil som hlavu. Ona sa namňa otočila, zdvihla mi hlavu a povedala, že jej to môžem zajtra povedať, ešte pred školou. Ja som súhlasil, a daroval jej môj úsmev. Ona urobila to isté a s pomocou jej yo-ya preskakovala budovy. Ja som len sníval o tom, že raz sa jej to odvážim povedať, aj keby sa malo stať čokoľvek.
Keď som ju už nevidel, obrátil som sa a šiel svojou cestou.

(U Adriena doma)

"Drápku moc!" zakričal som v pravý čas.
"Namiesto toho vrieskania
na moje meno si mi mohol ponúknuť Camember nemyslíš?" urazene namňa prehovoril Plagg.
"Mal som ísť k Marinett, určite ma tam chudinka očakáva a ja som sa na ňu kvôli povinnostiam vykašľal." vydesene som rozprával Plaggovi.
"Hlavne sa ukľudni Adriene. Otec ťa o 20:00 už určite nikam nepustí, musíš tam prísť jedine ako Chat Noir." vysvetľoval mi Plagg.
Za odmenu som ho preto odmenil Camemberom a švihal za Marinett domov.

<<<<<<<<<<<<<<<<<<<< <<<<<<<<
Pohľad Ladybug

>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>

Kocúrova veta ma trošku zaskočila.
Čo mi tým chcel asi naznačiť? Dúfam, že nezistil, že Ladybug je Marinett....tak to dopadnúť nemá. Ak ho ovládne akuma, môže zistiť kto som a miraculum len tak ukradnúť a odniesť lišajovi. Ach čo si počnem.
"Čo si prosíš Kocourku?" opýtala som sa Chata a potlačovala som strach. Bola som rozhodnutá ísť domov a neriešiť to, ale on ma zavolal so sebou a tak som to preňho urobila. Zostávali nám posledné pár minútky k transformovaniu, ale chcela som to počuť hneď, lebo zajtra môže byť už neskoro.

Došli sme až na vrch Eiffelovej veže. Uvedomila som si, že niesom pripravená počuť pravdu a tak som sa vyhovorila.
"Zostávajú nám iba 2 minúty. A ja mám od domu ďaleko,prepáč mi to Kocourku ale musím bežať."
Keď som sa otočila na Chata, prišlo mi ho ľúto a prišla som k nemu, zdvihla som mu jeho skleslú tvár a povedala som mu, že mi to môže zajtra povedať, ešte pred školou.
" Vidíme sa zajtra." povedala som a rýchlo som bežala domov.

(u Marinett doma)

" Teček dosť." povedala som a chytila malú vyčerpanú kamarátku do dlaní.
"Nemohla by si sa transformovať opatrnejšie?" podráždene namňa vyhŕkla Tikky.
" Prepáč, nemala som to naplánované transformovať sa na koniec tvojich síl." ospravdelňovala som sa Tikky.
"Marinett, podala by si mi tú sušienku čo máš na stole?" rozkázala mi Tikky a ja som jej ju šla priniesť.
"Tikky! Ja som úplne zabudla!" celá vystrašená som zakričala na moju malú kamarátku Tikky.
"Zabudla si na Adriena, že?" povedala kľudne ako vždy Tikky.
"My ten projekt nebudeme mať. On tu už sem nikdy nepríde lebo som mu klamala a neprichádzala som k nemu. Nebudeme mať 3 krásne deti a ani žiadneho škrečka čo si tak želám." strácala som pomaly ale isto rozum.
" Hlavne pokoj Marinett, keď ti napísal, že sa zastaví, tak sa ešte zastaví." povedala Tikky a v tom momente sa mi skryla do kabelky.
"Počula si to Tikky?" ustráchane som sa opýtala.
"Ten zvuk ide z balkóna, choď to skontrolovať." šepkala Tikky.
" Kto by tu čo robil o 8 večer." vychŕkla som a snažila som sa klamstvami upokojiť.
Otvorila som balkón. Vyšla som von a čakalo ma tam nemilé prekvapenie.

(to sa dozviete v ďalšej kapitole, aj keď tušíte ako to dopadne😅)