Miraculous- Nová Éra Hrdinov

To fakt? # 4

.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*.*
Pohľad Adriena na #3

·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·*·

"Adriene aj vy?" veta, ktorá vás vydesí viac, než veta: "Vstávaj inak nestihneš prísť v čas do školy."
Hneď som vedel, komu tento hlas patrí. Patril Mrs. Bustier- našej triednej učiteľke a zároveň našej učiteľke literatúry.
"Som tu!" nechápavo som zakričal na celú triedu. Myslel som si, že už je ďalší deň, a my sa máme hlásiť kto chýba a kto nie.
Celá trieda sa začala smiať a ja som tam stál ako úplný "trubosaurus". Tak som sa začal smiať s nimi, ale neuvedomil som si, že som to teraz ja , ktorý sa začal červenať a tak som si sadol späť.
"Čo ste vystrájali vy dvaja? To bola niejaká párty o ktorej neviem ,že jediné, na čo myslíte je spánok?" povedala už nie veľmi naštvane Mrs. Bustier.
"Nie." povedal som s Marinett naraz a pozreli sme sa na seba.
" Za trest, že nedávate pozor mi prinesiete vypracovaný projekt o dnešnom príbehu. Do zajtra, rozumiete?" povedala Mrs. Bustier pokojným hlasom.
"Rozumieme." povedali sme, ale už každý sám.

Hneď ako to dopovedala zazvonil zvonček na koniec školy a všetci sa čo najrýchlejšie rozbehli zo školy von. Ja som mal chvíľku čas a tak som si pomaly zbalil veci do tašky a pomalým krokom som sa vybral domov.

Keď som vyšiel zo školy, spomenul som si na projekt, ktorý mám vypracovať s Marinett a tak som pribehol k nej a opýtal som sa jej: "Marinett, kedže máme mať do zajtra pripravený projekt, kedy by si mala čas?"opýtal som sa jej ale ona ma nevnímala a ako aj ja aj ona sa mi zahľadela do očí. Tie oči som už niekde videl ale hneď som zabudol na tú myšlienku.
"Marinett!" zvýšil som malinko hlas.
"P-prepáč, ale moh-hol by si zopakovať otázku?" povedala Marinett a hneď uhla pohľadom.
"Pýtal som sa ťa, že kedy by si mala čas, aby sme stihli pripraviť ten projekt z literatúry." povedal som a nechcene som zývol.
"Najlepšie bude, keď si obaja na chvíľku pospíme a tak okolo 17:00 by si mohol prísť k nám, čo ty na to?" povedala Marinett úplne bez koktania.
"Dobre platí, takže o 17:00 ma očakávaj, ja už musím tak ahoj." povedal som a bežal som k naštartovanej limuzíne, ktorá stála pred školou.
Marinett mi s úsmevom zakývala a pobrala sa pomaly domov.

Keď som dorazil domov, nezaujímalo ma, aké povinnosti mám a ľahol som si do postele.Tašku som hodil k stolíku s počítačom a zaspal som hneď, len čo som dal Plaggovi kúsok smradľavého Camemberu, aby ma nebudil len kvôli tomu, že je hladný.

Tak a je tu ďalšia kúsom dlhšia časť.Ďakujem za votes. Ste najlepší.❤