Páni, nikdy človek nevie čo mu osud dá tentokrát za prekážku, nevieme čo nám hodí pod nohy a nevieme ani ako dlho všetko ustojíme. Ale kto by bol povedal, že môj narodeninový deň to všetko len začne? Ja teda určite nie....
Best rating in Romance -#1...
,,Slečna Margaret zatlačte!" zakričal doktor na Margaret, ktorá je spotená, unavená a má nervy. Kto by nemal, keby musel vytlačiť z tela dieťa?
,,Aaaaaaagrh....ja sa snažím aaaaaaaaaaagrh. Skúste si odrodiť vy aaaaaaaarg muži aaaagrg bože" kričala na doktora a s chuťou som sa musel zasmiať.
No, nemal som to robiť keďže ma za ruku drží žena ktorá rodí a stisk ruky je naozaj pevný, natoľko že mi ju už asi hodnú chvíľu neprekrvuje.
,,Ty sa nesmej. Aaaaaaaagrh, v živote nedovolím aby do mňa niekto vsunul tú vec" zavrčí na mňa.
,,Nenamietala si, a k tomu konečne nebudeš vyzerať ako mrochta" poviem ale opäť zabudnem, že to ona tu je tá nervná.
Krik Margaret náhle preruší detský plač, krik. Pozriem sa na doktora ktorý dieťa podáva sestričke, tá ho čistí, váži, dáva do perinky. Na ruku jej obviazala štítok s menom matky.
,,Slečna, myslím že ste nečakali len jedno ale dve. Zatlačte. Okamžite!" zakričí doktor a Marg sa opäť pustí do predchádzajúcej práce. Až keď opäť počujem ten detský plač mi dojde že mám dve deti, nie len jedno. Dvojnásobok plienok, vecí do školy, pomôcok na rôzne vecí.
,,Tyler, počkajte na chodbe. Matku aj deti prevezieme na izbu, sestra vám povie číslo a tam s nimi môžte byť osamote" vyhodí ma doktor z pôrodnej sály.
Výjdem teda na chodbu kde mi o chvíľu sestrička povie číslo izby a ja sa vydám za nimi.
Opatrne a čo najtichšie vôjdem dnu. Margaret unavene leží na posteli a drží obe deti na rukách. Dve dievčatká, keďže obe sú zabalené v ružovej perinke.
Veľmi pomaly podídem k posteli a venujem Marg malý úsmev.
,,Aj napriek všetkému, zvládla si to úžasne" poviem a pohladím ju po vlasoch.
,,Ďakujem. Na, chyť si ju" povie a podá mi jednu z nich.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Tuto nie je v perinke, je to len fotka na predstavu k tomuto čo napíšem)
Poviem vám, nikdy nie je nič krajšie ako držať na rukách vlastné dieťa, vlastnú krv. Je to niečo čo sa nedá opísať. Pohľad na tak niečo drobné a krehké vás zahreje pri srdci a aj najväčšiemu mafiánovi na svete je do plaču. Pocit šťastia, pocit lásky, pocit bezpečia a ochrany. Toto všetko vám prejde telom aj cez malú sekundu.
Z myšlienok ma vyruší sestrička ktorá sa prišla spýtať na mená, aby to mohli zapísať.
Dievčatko ktoré sa narodilo skôr, Marg ju drží na rukách má 47 cm a 2439 g, dala jej meno Nicole.
Dievčatko ktoré sa narodilo chvíľku po Nicole má 48 cm a 2518 g, dal som jej meno Rosalie.
