,,Prepáčte oh bože" poviem a zabuchnem dvere naspäť.
Práve som videla to čo som nemala. Patricka ležiac na mojej sestre vzdychajúc ich mená navzájom, zabudla som, že sú tu izby so super stenami a tak som nič nepočula, vďaka bohu. Mali však na sebe periny a tak som nevidela nič viac než bolo potrebné, aj tak to bolo nechutné.
S nechutným výrazom som išla dole, obula si svoje čierne vansky, zobrala kľúče od domu a išla do auta kde už v predu sedel Ethan a mal pustené rádio, nie však hlasno.
,,Čo ten znechutený výraz?" spýtal sa a zasmial sa.
,,No, videla som to čo som zrejme nemala. Ségra a Patrick....domysli si to oh fuj" povedala som a zatvárila sa ešte znechutenejšie ak sa dalo.
,,Ježiš, ty si fakt?" spýtal sa a vybuchol do obrovského smiechu.
,,No ha ha" povedala som ironicky.
,,Majú naozaj zaujimavé techniky potláčania smútku" poviem.
,,Áno, potlačia to inak" poviem ale opäť sa začne smiať ako retardovaný. Omyl, on ním aj je.
,,Naštartuj a poď. Kúpime im niečo tam a najeme sa doma" poviem a on stále so smiechom vyštartuje.
Smiem ho zabiť?
Do mekáča sme došli o pol hoďku lebo ten idiot si to zastavil na pár miestách lebo sa stále smial ako nepríčetný.
Nakoniec, keď sme tak konečne došli, sme si objednali 5x happy meal, 10x veľké nugetky, 45 cheesburgerov, 5x kola a spokojne sme vyrazili domov, viete mysleli sme s tými cheesburgermi aj na ľudí z domu.
Domov sme došli za 15 minút, nemuseli sme sa nikde zastaviť, aj keď cestovať s ním nie je výhra je ukecaný. Rýchlo som vystúpila z auta, zobrala krabicu so všetkým a išla dnu. Všetci sa s ďakujem a cheesburgerom pobrali späť do izieb.
Michael mal ešte happy meal, nugetky a kolu tak sme mu ich dali a on spokojný odišiel taktiež do izby, a to znamená, že som v kuchyni opäť ostala len s Ethanom.
,,Oni ma fakt nemajú radi, že ma tu vždy nehajú len s tebou?" spýtam sa , no podľa Ethanovho smutného pohľadu mi dojde, že som to povedala nahlas a neostalo to len v mojej hlave.
,,Stačí povedať ak ti vadím" povie a otočí sa na odchod.
Okamžite sa vyberiem za ním a za ruku ho otočím späť ku mne.
,,Zlato, nebolo to myslené zle. Si ten najúžasnejší človek a som naozaj veľmi šťastná, že práve ty si iba môj. Milujem každú jedinú chvíľu s tebou, či už je zlá alebo dobrá naozaj. Milujem ťa no tak, nehnevaj sa" poviem a pozriem sa do zeme. To je asi naozaj jediný človek pri ktorom som už ako som ho spoznala ukazala svoju pravú taktiež dosť rýchlo zraniteľnú stránku, nie len tu Rosalie, sviňu ktorá nemá city.
,,Tiež ťa milujem. Strašne moc" povie keď si ma berie do objatia.
,,Uuu čo sa nám to tu deje?" spýta sa Nicole ako ide s Patrickom dole.
,,Držte huby, omylom som vám vošla do izby nie moc v hodnej situácií, myslím, že budem mať dosť nočných môr" poviem.
,,Nikto ti nekázal pozerať sa, a stavím sa, že tuto princ ťa zachráni ako vždy no nie?" spýta sa Patrick a zasmeje sa .
Všetci však ostanú ticho, len on sa smeje pretože vedia, že prekročil hranice a vtedy sa so mnou hádať nie je príliš vhodné a ešte ak uráža niekoho koho milujem.
Vyberiem zbraň, rýchlo ho pritisnem k stene, chytím pod krk a ku spánku mu priložím moju zbraň keď aj začujem Nicol ako sa hlboko nadýchne.
,,Máš šťastie, že ťa moja sestra aspoň ľúbi, inak by si tu už ležal mŕtvy. Ak sa chceš vyhnúť konfliktom so mnou, neurážaj Ethana, Michaela a ak ublížiš Nicole, zabijem ťa behom sekundy" poviem a odtiahnem sa.
Potom si už len vezmem jedlo zo stola a spolu s Ethanom opúšťame kuchyňu a vyrážame do mojej izby.
,,Ja ho tak neznášam!" skríknem keď dávam veci na stolík.
,,Idiot, magor, hajzel!"
,,No tak zlato. Večer sa opijeme, nerieš nejakého Patricka" povie Ethan a vezme si ma do objatia, opäť.
,,To dúfam inak si to niekto nepekne odnesie"
,,Mám sa báť?"
,,No to ti radím" poviem a so smiechom ho zhodím na posteľ a následne si naňho obkročmo sadnem.
,,Táto poloha sa mi moc nepáči, a ak ideš provokovať, vieš, že cesty späť nie je" povie a ja ucítim narástajúcu hrču podomnou.
,,Uf, to s tebou robím ja?" spýtam sa šokovane.
,,To nie je všetko" povie a dá ma nabok kde ma jemne objíme.
,,Som rada, že ťa mám. Vážne. Poďme si zahrať pravdu" poviem nadšene.
,,Aj ja teba. Pýtaj sa" povie.
,,Od kedy ma ľúbiš?" spýtam sa.
,,No, poznáme sa spolu od škôlky a odvtedy sme najlepší kamaráti. To, že ťa ľúbim sa začalo prejavovať v 7 triede ale nechcem som pokaziť naše kamarátstvo tak som mlčal"
,,Počkať, ty si chodil s množstvom báb ale stále si ľúbil mňa?"
,,Nie" povie a ja sa snažím netváriť príliš ublížene ale keďže sa uchechtne moc mi to asi nevyšlo.
,,Teba som totižto začal milovať" povie a dá mi bozk na nos (podľa mňa je to strašné cute keď to chalan spraví).
,,Po pohrebe, pomôže ti Michael urovnať papiere. Pôjdeme do Karibiku? Na ten ostrov kde bol tvoj otec?" spýta sa čo ma dosť šokuje.
,,Samozrejme. Budem potrebovať utriedenie myšlienok, ale pôjde s nami aj Nicole, Patrick a Michael" poviem a on prikývne.
,,Stále ťa drží sen, byť v FBI alebo robiť super policajta?" spýtam sa so smiechom.
,,Nie. Môj sen je momentálne udržať ťa v bezpečí, neskôr si s tebou založiť rodinu a ďalej sa uvidí" povie a mne zamrzne úsmev na ústach.
,,Povedal som niečo zle? Nechceš deti? Mne to nevadí" začne zmätkovať.
,,Chcem, len je to zvláštne. Chodím s najlepším kamarátom ale páči sa mi to".
,,Od kedy ma ľúbiš?"
,,Ehm, no drží ma to taktiež od 7 triedy, len som nevedela ako je to z tvojej strany, kamarátstvo som nám pokaziť nechcela, a milovať som ťa začala v 9 triede, kde sa moje city prehĺbili. Zaujímavé ako sme každý niekoho mali ale chceli sme toho druhého"
,,Áno, tvoja žiarlivosť sa však nedala prehliadnúť" povie začo mu udriem do ruky.
,,Ty si žiarlil viac! Neviem kto dal v 8 triede môjmu frajerovi na hubu!" poviem a obaja sa zasmejeme.
,,Fajn žiarlili sme obaja a stále žiarlime" povieme naraz.
So smiechom sa obaja pustíme do jedla ktoré sme si medzi chvíľkou doniesli do postele.
Haj hou haj hou 😀 hlásim sa vám s novou kapitolou ☺ Chcela by som poďakovať každému kto votuje pretože príbeh je na 14 mieste v Romance,naozaj moc ďakujem :* a ak sa objaví na tejto časti minimálne 15 votes dám dnes ešte jednu časť.
YOU ARE READING
Mafiánska Princezná 4
RomancePáni, nikdy človek nevie čo mu osud dá tentokrát za prekážku, nevieme čo nám hodí pod nohy a nevieme ani ako dlho všetko ustojíme. Ale kto by bol povedal, že môj narodeninový deň to všetko len začne? Ja teda určite nie.... Best rating in Romance -#1...