Mafiánska Princezná 4

12.časť

Pohľad Rosale

Chvíľku mi trvalo spracovať čo všetko sa tu stalo a tak som to všetko musela vymenovať nahlas.

Otočila som sa ku všetkým z gangu, Nicole držal v objatí Patrick a tá mu plakala do hrude, Ethan stál vedľa mňa, Michael bol mimo a pozeral niekde za mňa.

,,Ta-kže si to zhr-ňme" povedala som, čím som na seba upútala pozornosť všetkých, dokonca aj mojej sestry.

,,Mamu zabil nejaký psychopatický idiot, otca taktiež. Gang mám práve na starosti ja čo znamená, že som šéfka. Otec chcel aby som ochránila Nicole, teda respektíve, že máme chrániť jedná druhu ale to znamená, že ja mám chrániť ju. Chápem všetko správne?" spýtam sa.

Odpoveďou mi bolo prykývnutie všetkých.

,,Fajn. Myslím, že mi bude chvíľu trvať spracovať všetko detailne. Ak dnes mali byť nejaké obchody, presuňte ich na zajtra alebo iný deň. Michael, budeš mojim poradcom keďže ti otec veril a ja ti taktiež verím" odpoveďou mi zas bolo všetkých prikývnutie. Nevedia aj rozprávať?

Sú mimo z toho čo sa práve stalo.- ozvalo sa moje podvedomie

Áno ale to mne zomreli rodičia. Ja som tá na dne, tá s uschnutými slzami na líciach.

,,Fajn, prepáčte ale....musím....musím ísť" poviem pretože sa nechcem nanovo pred všetkými rozplakať a ukázať im viac moju slabú stránku, veď som predsa šéfka najväčšieho gangu nie?

So slzami ktoré som sa snažila čo najdlhšie zadržať mi to moc nevydržalo pretože som sa zosypala hneď ako som vošla do domu, spadla som na zem a spustila veľmi silný plač. Ten nepríjemný tichý plač, kedy nechcete aby niekto počul ako zle a smutno vám je, aby sa niekto staral a všetko to rozoberal.

Náhle som za sebou počula kroky no nemala som silu sa otočiť a pozrieť kto to je. Keď ma však chytili dve pevné ruky, a podľa vône ktorá šla od dotyčného som mohla vedieť, že je to Ethan.

Zobral ma na ruky ako princeznú a tak som sa hneď pritúlila na jeho hruď a takto so mnou išiel do mojej a prakticky aj jeho izby.

Položil ma na posteľ a ľahol si ku mne, poriadne ma objal a pritisol čo najbližšie k nemu.

To je to, čo som naozaj v tento moment potrebovala. Potrebovala som ticho, kedy som si mohla utriediť myšlienky, potrebovala som poriadne objatie, potrebovala som pocit bezpečia pri niekom. Zároveň som bola rada, že je pri mne práve on, pretože tieto ťažké chvíle v živote spájajú viac vzťah ak je pri vás a drží vás za ruku, dodáva vám pokoj a pocit istoty, že vás neopustí.

Ani neviem ako a zaspala som.

Pohľad Ethana

Ten pohľad na ňu keď sa zosypala pri tele jej rodičov, ten psycho úškrn vraha a všetko dokopy. Jej plač ktorý sa ozýval aj spolu s Nicol ktorá taktiež plakala. Horší pocit bol, ak ste jej nemohli nejako moc pomôcť.

Keď ten idiot odišiel, chvíľu ešte plakala a potom sa s teoreticky kľudom otočila.

,,Ta-kže si to zhr-ňme"povedala opatrne akoby sa bála vysloviť to čo sa stalo.

,,Mamu zabil nejaký psychopatický idiot, otca taktiež. Gang mám práve na starosti ja čo znamená, že som šéfka. Otec chcel aby som ochránila Nicole, teda respektíve, že máme chrániť jedná druhu ale to znamená, že ja mám chrániť ju. Chápem všetko správne?" opäť sa ozvala.

Všetci sme z toho všetkého boli mimo a tak sa nikto nezmohol viac než na prikývnutie.

,,Fajn. Myslím, že mi bude chvíľu trvať spracovať všetko detailne. Ak dnes mali byť nejaké obchody, presuňte ich na zajtra alebo iný deň. Michael, budeš mojim poradcom keďže ti otec veril a ja ti taktiež verím"povedala Michaelovi ktorého prebrala tak z jeho tranzu.

,,Fajn, prepáčte ale....musím....musím ísť"bolo posledné čo povedala a odišla.

Videl som na nej, že chce plakať ale držala sa aby to nespravila hneď.

Keď odišla, šiel som chvíľku za ňou do domu kde som ju našiel na zemi ako plakala. Zobral som ju do náruče a ako princeznú vyniesol hore. Položil som ju na posteľ, objal najlepšie ako som vedel a potom ju už len pritisol k sebe najviac ako to išlo, samozrejme aby mohla dýchať.

V tejto chvíli nebolo čo povedať a tak som bol ticho a len ju hladil po chrbte. Ničil ma pohľad na ňu keď bola smutná a po líciach jej tiekli slzy, momentálne však všetko čo potrebovala bolo vyplakanie, utriedenie myšlienok, pocit bezpečia a istoty a to je to jediné čo jej okrem mojej lásky ku nej môžem ponúknuť.

A tak som sa spolu s ňou, unášal do ríše snov.

Hlásim sa s kapitolou ľudkovia. Nie je moc dlhá ale momentálne nemám čas na nič dlhšie tak hádam to bude stačiť.