Mafiánska Princezná 4

22.časť

Bežne na neznáme neodpisujem ale keďže tam spomenul sestru, na ktorú som naozaj zabudla, musela som odpísať.

Pre: Neznáme
Čo ty o tom môžeš vedieť neznámy?

Na odpoveď nečakám dlho.

Od:Neznámy
Viem toho viac než ty, princezná. Na tvojom mieste, by som si overil kde je a či vôbec žije.

Hajzel.

Pre:Neznáme
Rieš svoje záležitosti a mne daj pokoj.

,,V pohode?" vyruší ma Ethan.

,,Čo? Eh jasné. Počkaj chvíľku potrebujem ísť za Lukom" poviem a aj s mobilom sa vyberiem do jeho izby.

Neunúvam sa klopať, rovno otvorím a sadnem si k nemu na posteľ, momentálne niečo robí na pc.

,,Luke potrebujem zistiť odkiaľ mi toto číslo posielalo sms a kto by to mohol byť"

Luke prikývne a vezme si môj mobil, napojí ho na pc a hneď mu tam výjde tritisíc nejakých programov.

,,To číslo je kryté" povie a mne je jasné, že to nezistíme.

,,Ale som úžasny a tak to vyšlo. Je to Patrickov mobil, kupoval ho pred troma dňami. Radšej by si ale mala zavolať Nicole" povie a ja s prikývnutím, poďakovaním a mobilom výjdem na spoločnú terasu kde teraz nikto nebol.

Vytočila som teda Nicol číslo a tá mi to zdvihla hneď.

,,Áno?" spýta sa.

,,Ja len, si v poriadku?"

,,Som živá a zdravá. Potrebuješ niečo?"

,,Nie to je všetko. Ahoj a pozdrav Patricka" poviem a zruším.

Počula som ju takže žije a to je dôležité a ja sa teraz idem pripraviť na záchranu Sophie.

Večer 20:00
Je už osem a všetci sme sa zišli na dvore pri vile aby sme sa dohodli a rozdelili.

,,Nervózna?" spýta sa ma Ethan keď príde dole.

,,Trošku" poviem a zahryznem si do pery. Dúfam, že to výjde je to môj prvý plán bez otca.

Zatrasiem hlavou aby som nemyslela na bezcitného hajzla vďaka ktorému sa toto všetko koná.

,,Naozaj nemôžem ísť?"

,,Nie. Počkáš ma doma"

,,Tak myslím, že sme tu všetci. Rozdám vám zbrane, rozdelíme sa do áut a ešte sa dohodneme na tie sektory" poviem a ja a pár chlapov mi pomáha rozdať zbrane pre zvyšných 500 ľudí čo ide s nami na obchod.

,,Rozdelenie áut je tuto v papieroch tak sa tak rozdeľte prosím. Ďalej, k sektoru A pôjde 10 mužov tak aj na sektor C poviem a ukážem na papier.

,,Na sektor B pôjdem hlavne ja a vy za mnou rozdelenie na papieri. Spolu pôjdeme po Sophie a cez sektor C preč. Ostatní čakáte v aute s vysielačkami ak by sa niečo stalo tak vás upozorním. Môžme vyraziť, máte v GPS určené miesto tak sa toho držte. Veľa šťastia" poviem a všetci idú najprv k papieru a potom odtiaľ do áut.

Ja sa ešte otočím k Ethanovi, darujem mu bozk a poriadne ho objímem, nikdy neviete.

,,Vráť sa mi prosím celá" šepne a vtiahne ma zas do objatia.

,,Budem sa snažiť. Milujem ťa" šepnem a pobozkám ho.

,,Ja teba viac. Milujem ťa strašne moc, daj si pozor" pobozká ma a ja sa vydám do auta.

,,Môžme ísť" poviem keď si dám pás a my sa vyberieme na cestu.

Bože prosím, nech Sophie ešte žije.

21:50
Práve stojím ja aj ďalších 10 chlapov pri sektore B. O chvíľku sa budú meniť a to bude naša šanca. Ostatní chlapi sú na miestach a v autách.

,,Šéfka už sa vymenili" povie Luke a ja sa hneď spamätám.

,,Všetky sektory, môžme začať a kontrolujte" poviem cez vysielačku a všetci sa vyberieme ku bránam.

,,Pššt nepočujes niekoho?" ozve sa jeden z mužov pri bráne.

,,Áno, tiež niečo počujem" šepnem mu za chrbtom keďže sa otáčal a vystrelím mu do hlavy, tomu druhému streli Luke.

Opatrne dám kód a brána sa potichu otvorí. Spolu, všetci idú za mnou, sa vydáme k dverám pred nami. Vyberiem si kľúče a otvorím, spolu všetci začneme utekať cez chodbu a uvidíme izby. Pri izbách sú mená ale keď uvidím meno Sophia Moore hneď zastavím a ostatní so mnou.

Vyberiem čipovú kartu a hneď izbu otvorím. Pohľad mi spadne na dievča ktoré sedí na posteli, objíma si kolená a po líciach jej tečú slzy. Okamžite sa rozbehnem ku nej a vtiahnem ju do objatia,ona ma však odtláča. Hneď sa teda vzdialim ale po mojich líciach začnú taktiež tiecť slzy.

,,Soph to som ja, Rosalie. Musíš ma počúvať, obuješ sa a spolu pôjdeme preč odtiaľto. Pôjdeš ku mne a nikto ti už neublíži. Poď" poviem a ona sa hneď začína obúvať.

Spolu s ňou vybehneme z izby a začneme utekať k sektoru C a von.

,,Všetci von" poviem do vysielačky a zrýchlime tempo.

,,Šéfka strieľajú! Zistili to!" zakričí niekto z vysielačky a ozvu sa výstrely.

Okamžite všetci zrýchlia.

,,Počuj vezmite Soph ja im idem pomôcť. Stretneme sa pri autách"poviem chalanom a ty odídu, okrem Luka.

,,Idem s tebou. Najlepší priatelia" usmeje sa a spolu ideme k sektoru D.

Keď tam prídeme na zemi zbadáme telá a asi troch našich ktorí idú k nám.

,,Vypadnite!" zakričí jeden z našich.

Keď sa však otočíme na odchod stojí tu obrovský chlap.

,,Šéf Pier La Tue. A čo ty žienka?" spýta sa.

,,Šéfka najväčšieho gangu Nemesis. Hajzel" zavrčím a strelím mu do ruky. Nečakala som však, že mi strelí do nohy a ja sa s bolesťou stále ustojím na jednej nohe.

,,Vieš,otec ma naučil,že aj z posledných síl sa máš postaviť a bojovať. Tak sa pozri, stále stojím" zavrčím a vystrelím do jeho srdca.

Potom ma na ruky zoberie Luke a všetci utekáme do áut. Keď sme už všetci v aute, vyberieme sa rýchlo domov.

,,Ďakujem!" zakričí Soph a objíme ma, a spolu sa rozplačeme.

Hlásim sa s novou kapitolou ❤