Mafiánska Princezná 4

4.časť

,,No ono Tyler, všetko je v pohode... Rosalie môže byť kľudne šéfka mafie,em aj Nicole?" začala cúvať Margaret. Má to tak byť, má mať rešpekt.

,,Myslím že na to je už neskoro. Teraz ma pekne počúvaj. Zbalíš si veci, dám ti nejaké peniaze a odídeš" poviem jej.

,,Chápem. Idem zbaliť deti" povie a zberá sa na odchod, no to sa jej nepodarí pretože jej v tom zabráni moja ruka.

,,Zle si ma pochopila Margaret. TY ideš preč, deti tu neháš. Súd bude isto o nejaký týždeň alebo sa môžme dohodnúť že ťa s nimi cez týždeň prídem pozrieť tak 3x a víkend môžeš byť tu"

,,To predsa nemôžeš!" zakričí na mňa a snaží sa ma odstrčiť no to jej moc nejde.

,,Moja drahá ak nechceš aby deti boli stále u mňa a nevidela si ich, budiš. Obaja vieme kto to má vopred vyhraté, stačí jeden telefonát a nebude ťa chcieť žiadny právnik. Takže, zbaľ si veci, zatiaľ zavolám kamošovi a vybaví MI dvojizbový byt. Zaveziem ťa" poviem jej a na dôkaz že to myslím vážne vytočím naozaj jedno číslo z kontaktov.

,,Počuj Lou, potrebujem dvojizbový byt niekde v meste do hodinky"

,,Žiadny problém šéfe" povie a zruší. Tak, to by sme aj mali nie?

Margaret už odišla zbaliť si všetky veci a ja som sa vybral do izby ku Ros a Nic.

,,Tak čo baby? Akú rozprávku chcete teraz?" spýtam sa s úsmevom. Nie je zakázané robiť falošné úsmevy? Asi nie, ľudia v tom majú prax.

,,Chceme ísť na zmrzku!" zakričia obe rovnako a so smiechom sa za mnou rozbehnú.

,,Fajn, teraz vám ešte pustím rozprávku a pôjdem si niečo vybaviť, ale keď prídem pôjdeme na zmrzku. Platí?" spýtam sa ale odpoveď mi je predsa dávno jasná.

,,Platí" obe sa zas zasmejú a rozbehnú ku krabici s DVD. Po dlhšej a miernej hádke medzi nimi vybrali Frozen a tak som ich ju zapol. Úprimne? Nemám prehľad v detských rozprávkach pretože ich majú asi milióny. Zo všetkých na 100 percent však viem, že mi Frozen lezie dosť na nervy. Frozen legíny, tričká, mikiny, pyžama, obliečky, vankúše, hračky a milión ďalších vecí.

Po tichu teda zavrem dvere od izby a výjdem na chodbu. Akurát keď okolo mňa prechádza Margaret s naštvaným výrazom, mi zavolá Lou.

,,Šéfe? Mám to, je to v Crick, lepší byt nešiel nájsť a momentálne sa dal aj najrýchlejšie vybaviť. Pošlem presnú ulicu"

,,Fajn práca" poviem a zruším.

Momentálne bývame v Leicester a tak dúfam že nejak dlhá cesta to nebude, chodiť sa mi tam a späť naozaj nebude chcieť. Zaokrúhlene je to takých 37 km čo znamená takých 35 minút ak nebudú zápchy. Bude bývať na Nortoft podľa správy ktorú mi poslal to je nejakých 5 minút navyše.

Práve keď zídem do chodby kde sa obúva príde Michael a Josh.

,,Chlapci buďte s babami prosím. Potrebujem zohnať auto na ulicu Nortoft ešte dnes. Obvolajte to a niekoho tam pošlite. Za dve hoďky budem tu" poviem a obaja prikývneme.

S Margaret bez slova nastúpime do auta, do GPS zadám cestu a v tichosti vyrazíme.

,,To je 40 minút odtiaľto? Si normálny?" spýta sa po určitej dobe ticha Marg.

,,Áno som. Nič bližšie chalani nehľadali, je tam dvojizbový byt a budeš tam mať aj auto. V priehradke je obálka v ktorej sú prachy. Musia ti vystačiť keďže byt platím ja aj veci k tomu. Je ti jasné že si musíš nájsť prácu?" spýtam sa jej a venujem jej krátky pohľad.

,,Je mi to jasné, vybavila som si Starsbuck neboj. Ohľadom báb ti budem volať. Aj tak si myslím že sme to mohli vyriešiť úplne inak" povie a svoj pohľad venuje oknu.

,,Mohli ale ty si si príliš začala dovolovať a ja mám rešpekt. A aby som nezabudol, cez víkendy s nimi budeš môcť byť ale ak budem mať nejaký výlet budeš musieť vydržať do dňa kedy sa vidíte cez týždeň. Ak cez týždeň s nimi nebudem môcť prísť ja, príde nejaký iný chlap, nebudeš s nimi sama"

,,Prečo? Sú to moje deti!"

,,Áno ale riskovať aby si im hovorila aký hajzel som, to naozaj nie. Ak ti nedvihnem som v práci"

,,Pff že v práci"

,,Je to práca, robila si ju aj ty len tým že TY si okradala, JA robím, vybavujem a nikto sa nsťažuje, preto ten gang ide tak dobre ako ide. A teraz buď ticho, ak sa niečo budeš chcieť spýtať napíš to do sms, nemám na teba momentálne náladu"

,,Nič nové" odvrkne ale týmto naša debata na celú cestu skončí.

Na miesto dorazíme o takú hoďku, išlo pomerne dosť ľudí. Hneď ako zastavím auto pred veľkým domom na ulici kde sú aj iné Marg vyvalí oči.

,,Nevravel si "dvojizbový byt"?" spýta sa ma.

,,Áno ale mám peniaze takže som žartoval. Lou vybavil tento dom. Má dve kúpeľne, spálňu a dve izby. Obávačka, kuchyňa, chodba a jedáleň. Dvor je z druhej strany a je pomerne veľký" poviem jej.

Dom vyzerá dobre, je nafarbený obyčajne bielo ale vyzerá dobre. Marg si vybere kufre a postaví si ich pred dom.

,,Kľúče?" spýta sa.

,,Pod rohožkou by ich mal nehať" poviem. Zodvihne rohožku pod ktorou sa naozaj nachádzali kľúče a hneď otvorí.

,,Aby som nezabudol" poviem, vyberiem obálku s peniazmi a podám jej ju.

,,Vieš, od detstva som sa naozaj zmenil...život bez matky má očividne vplyv, no prísť aj o otca dosť skoro je väčší problém. Viem, myslíš si že som hajzel, som, máš pravdu. Zabíjam, predávam drogy, zbrane, je toho dosť no Ros a Nic milujem celým svojim srdcom. Nedokázal som si nájsť babu ale tie dve. Nedovolím aby im niekto ublížil" poviem. Neviem prečo som jej to všetko povedal, no mal som akúsi potrebu povedať jej to keďže viem ako sa správam, som nepríjemný, agresívny a podobne ale pri tých dvoch malých nie.

,,Ja viem že si dobrý človek Tyler. Len, nedovoľ aby si mafiu pustil až tak na povrch, skús zmeniť správanie aspoň trochu a uvidíš že taktiež sa k tebe budú všetci ostatný správať milšie. Stále si predsa ten Tyler akým si bol no nie?" povie, pohladí ma po líci a odíde do domu kde hneď zavrie dvere.

,,Mám pocit, že ním už nie som" šepnem a s povzdychom nastúpim do auta.

Čaká ma cesta domov.

Možno je na čase sa naozaj zmeniť....alebo?