Mafiánska Princezná 4

26.časť

,,Ehm, Rosalie ty si už doma?" spýta sa a peniaze, ktoré dával chlapovi pri ňom rýchlo schoval.

,,Nie, to je moje dv-" nedopoviem, pretože mi dôjde neskôr význam toho, čo som šla povedať.

,,Áno som tu"

,,Dobre. Tu máš tie prachy a drž hubu" povie Ethan, podá peniaze chlapovi a pošle ho preč.

,,Pekne pomaly. Pôjdeme si všetci sadnúť do obývačky a všetko mi vysvetlite" poviem a všetci sa nechcene presunú smerom tam. Oni dvaja si sadnú na sedačku a ja na kreslo oproti nim. Vyberiem si zbraň ktorú som mala schovanú a nabila ju, chytila poriadne do ruky. Jednú mám ešte pre prípad núdze schovanú.

,,Myslím, že tá zbraň nebude potrebná" povie Ethan.

,,To je pekné, že ty myslíš, ale ja myslím na niečo iné takže si ju tu nechám. Prečo ti dal Ethan peniaze?" spýtam sa toho chlapa.

,,Za vraždu ktorú chcel a ešte som to aj točil" povie.

,,Za vraždu koho?" spýtam sa a zdvihnem obočie.

,,Za vraždu-" chcel dopovedať no stopol ho Ethan.

,,Neskús to dopovedať inak budeš mŕtvy" povie mu.

,,Ethan, nevedel si tú osobu zabiť sám takže pochybujem, že by si ho zabil. A ty teraz pekne dokonči" poviem.

,,Za vraždu Nicole. Tehotná žena, frajer Patrick a s....počkať, ty si jej sestra!" zakričí.

,,Áno, to teda som. Dvojča"

,,Tak ja sa už asi poberiem na odchod" povie a postaví sa.

,,Ver mi, odtiaľto už neodídeš" poviem a ako na počkanie mu strelím do hrude zo zadu, ako vrece spadne na zem.

,,Ethan, nechceš mi niečo vysvetliť?" spýtam sa ho.

,,N-no, ja som len... chcel som byť s tebou a neobávať sa toho, že ma tvoja sestra bonzne. Myslím, že teraz to už je jedno. Fičím na drogách, predávam drogy a som súčasťou gangu. Mal som na teba donášať ale nedokázal som to, bola si moja najlepšia kamoška a teraz priateľka ktorú milujem, nemohol som to spraviť. Tak mi kázali zabiť tvoju sestru aby som uchránil svoj život, nedokázal by som ju však zabiť pretože ste boli výzorom rovnaké a to by bolo ešte horšie, tak som povedal tomu chlapovi, že za prachy nech ju zabije. Spravil to, čo som mu kázal. Prepáč" povie a chce ísť ku mne ale stopnem ho namierenou zbraňou naňho.

Nádych. Výdych.

,,Chodila som s niekým, koho som vôbec úplne nepoznala a teraz neviem čo z tohto všetkého je to najhoršie. Mal si tam miesto nej, ležať ty. Zbaľ si veci a vypadni" poviem.

,,Ale Rosalie, ja ťa milujem" povie.

,,A ja ťa nenávidím, som rada, že vieme na čom sme. Teraz si zbaľ tie veci a odíď, ak netrafíš môžeš ísť aj oknom, ver mi, to by som ti pomohla" poviem a on sa s hlasným povzdychom pobral do našej izby. Neverím mu, a tak som šla za ním a pozorovala ho aj pri balení.

Zrazu, keď som si spomenula ako dobre mi s ním bolo, ako ma podporoval, držal nad hladinou aj keď som sa išla potopiť, bol tu vždy pre mňa som sa potichu rozplakala. Slzy mi zmáčali oblečenie, tiekli po tvári no nechcela som si ich utrieť. Tak moc, bolelo, že človek ktorého ste považovali za toho najdôležitejšieho, ktorého ste milovali vás napriek všetkému dokázal zradiť. Zabiť rodinu, len preto, že mu to niekto prikázal. Je pre mňa utrpením všetko, strata sestry, mamy, Michaela, Josha, pri všetkom sa ešte sklamať pri otcovi a Ethanovi. Premáham sa, aby som mu momentálne za to všetko neublížila, pretože trpím. Veľmi trpím.

,,Naozaj si to nerozmyslíš?" spýta sa, keď si zavrie tretí kufor a otočí sa smerom ku mne.

,,Bola by som tupá ak by som si to rozmyslela. Odíď kým si nerozmyslím, že ťa nezhodím z tých schodov" poviem.

,,Neplač prosím kvôli mne" povie.

,,Plačem, pretože ma sklamalo toľko ľudí, a všetkých som považovala za mne najbližších. Skús v gangu niečo prezradiť, a svoje telo uvidíš ako duch rozkúskované po taškách" poviem a on s povzdychom odíde aj s kuframi. Kľúče mi ešte pred odchodom položil na stôl.

,,AGRH!" zakričím keď sa uistím že odišiel, potom mi však dôjde, že v tomto dome nebývam sama ale s ďalšími 40 chlapmi.

,,Poď sem" ozve sa za mnou a keď sa otočím je to Luke s pripravenou náručou.

A ja sa, samozrejme rozbehnem.

Ahojte ľudia, mrzí ma, že kapitoly už nie sú tak často ale v poslednej dobe nemám vôbec čas. Sľubujem, že sa pokúsim vydávať ich každý druhý deň, pomaly sa aj tak možno budeme blížiť ku koncu. Takže, všetky činnosti pôjdu na nejakú dobu bokom a ja sa budem venovať písaniu :) Dúfam, že kapitola sa v rámci možností páči, bola by som rada za váš názor.