Strašidelné príbehy, obrázky, mýty, bábiky, horory, duchariny... všetko, čo len chcete.
Túto zbierku však odporúčam čítať len skúseným Strašidelčanom. Nechcem mať na konte infarkt srdca alebo smrť z nespavosti.
!PRÍBEH BOL PÍSANÝ DÁVNEJŠIE. MÔŽE S...
Creepypasty sú v poslednej dobe dosť populárne a obľúbené, tak som si povedala, že by som niečo také mohla skúsiť napísať. Neviem, koľko ich sem napíšem, ale žiadna mi nepatrí, nevymyslela som ju a ani nie som jej vlastníčka. Iba ju publikujem, aby sa aj vám mohli zježiť chĺpky na celom tele. :d
1. Bezdomovec
Žijem v Japonsku a som ako každý normálny človek. Ráno chodím metrom do práce a podvečer sa z nej aj metrom vraciam.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
V jeden deň som takto čakal na vlak a zbadal bezdomovca. Sedel v rohu a v ruke mal šálku na peniaze. Všimol som si, že si niečo mrmle. Potichu, takže som ho z tej diaľky nepočul. Podišiel som bližšie, akurát, keď okolo neho prešla plnoštíhla žena.
„Prasa," povedal bezdomovec.
Fíha, tak ten má odvahu. Žobre o peniaze, ale pritom uráža ľudí. Prečo by mu niekto dal peniaze za to, že ho urazí?
Blížil sa k nemu ďalší pán v obleku a on znova niečo zamrmle.
„Človek," boli jeho slová tentokrát.
Človek? To mala byť urážka? Jasné, že je to človek, čo iné by asi tak mohol byť?!
Na ďalšie ráno som mal trochu nadbehnuté a tak som prišiel skôr. Znova tam bol ten bezdomovec a ja som sa postavil kúsok od neho. Počúval som, čo to bude dneska a popravde som bol dosť zvedavý.
Prvý okolo neho prešiel vysoký a chudý muž a on zamrmlal: „Krava."
Krava? Veď on sa na kravu vôbec nepodobá. Možno tak kura alebo nejaký chudý kocúr, ale krava?
Neskôr okolo išiel tlstý muž a on povedal: „Zemiak."
Zasa som sa zadivil a počúval, čo bude následovať. Nič zaujímavé to však nebolo.
Rajčina, zajac, cibula... a tak ďalej.
Nemohol som nad tým prestať myslieť. Najprv ma napadlo, že hovorí, čo boli ľudia v minulom živote alebo čím búdú, ale pochybujem, že by mohol byť niekto v budúcom živote rajčina.
Nedalo mi to spať a tak som si to jedného dňa zamieril rovno k nemu.
„Chlieb," šepol a ja som sa usmial.
Takže ja som chlieb? Dosť... nudné.
Prišiel som rovno pred neho a do šálky mu hodil pár peňazí. Spýtal som sa ho na to celé mrmlanie a on mi prekvapivo normálne odpovedal.
„Je to taký... talent. Presnejšie povedané schopnosť, ktorú som pred pár rokmi získal. Ale nie je to nič divné. Neviem čítať myšlienky alebo predpovedať budúcnoť."
„Tak čo viete?" opýtal som sa nedočkavo.
„Viem vám presne povedať, čo kto naposledy jedol. Chlieb, to bol u vás," usmial sa.
A mal sakra pravdu! Naposledy som vážne jedol malý toast.
Zasmial som sa, pozdravil ho a išiel do práce.
Jeho schopnosť je z tých všetkých vážne najneužitočnejšia. Takže v mojom živote nie je znova nič zaujímavé...
2. Lovec
Jeden muž sa raz rozhodol ísť do lesa na lov. Ako tak blúdil, ani si nevšimol, že je už večer. Bola tma a on netušil, kde sa nachádza.
Chvíľu prechádzal po lese a potom našiel opustenú chatku. Dvere od nej boli pootvorené a keď nakukol dnu, nikoho nezbadal.
Bola prázdna a vo vnútri bol len krb a posteľ.
V krbe už pomaly dohorievalo drevo a posteľ vyzerala príjemne. Povedal, si, že si pôjde ľahnúť a ak by sa tam objavil majiteľ, povie mu, že sa stratil a ten by ho možno prichýlil.
Muž si teda ľahol, ale spať sa mu nedalo. Po stenách bolo plno obrazov (zrejme členov rodiny) a boli nakreslené neskutočne realisticky. Ale neboli pekné. Bolo to ako keby ich maliar maľoval práve vo chvíli, keď sa osoby hnevali.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Lovec sa teda otočil k stene a konečne sa mu podarilo zaspať.
Keď sa ráno zobudil, obrazy už na stenách neboli.
Len okná.
A teraz pár takých kratších, ktoré ma vždy pobavia! :d
3. Mama
Počul som ako na mňa mama volá z prízemia, z kuchyne. Vyšiel som z izby a chcel zísť po chodoch.
Zrazu ma za zápästie chytila niečia ruka a potiahla späť.
„Nechoď tam. To som nehovorila ja," šepla moja mama.
4. V skrini
Bolo sedem minút po polnoci (00:07) a mňa zrazu chytila čierna slizká ruka a začala ma škrtiť. Už mi dochádzal kyslík, keď som sa zrazu prebudil.
Ach, našťastie to bola iba nočná mora.
Bolo šesť minút po polnoci (00:06) a dvere mojej skrine sa otvorili.
Niekto tam stál.
5. Sestra
Moja sestra mi vraví, že je moja mama vrahyňa.
Mama zasa, že nemám sestru.
6. Za oknom
Raz som u seba v byte spravila párty. Hudba bola nahlas a po chvíli niekto zaklopal na okno, že rušíme nočný kľud.
Bývam na štvrtom poschodí.
Helouuu!! :3
Ako sa máte vy moji strašideľčania? ♥ Škola je tu iba dva dni a ja som už unavená, jak také prasco. :D A ako to zvládate vy?
