Ako začať?

18.4K 687 399
                                    

Ahojte. Ak ma ešte nepoznáte, som Kika a milujem horory. A nielen to, ale aj všetko strašidelné, divné a tak ďalej. Proste všetko, čo vám na tele vytvorí husiu kožu.

Keďže mám rada všelijaké takéto veci, tak si aj väčšinou niečo o nich vyhľadávam na internete. Už som počula veľa strašidelných historiek, videla veľa strašidelných filmov a čítala veľa strašidelných príbehov (väčšinou podľa skutočnej udalosti, bcs tie sú moje favourite).

Na začiatok, ako takú upútavku, použijem jeden príbeh. Kratučký, veď trailery sú vždy krátke. :D :P Dúfam, že nebude vadiť, ak bude vymyslený. :)


V jeden deň som sedela za počítačom a surfovala po internete, keď v tom som narazila na príspevok na Facebooku. Bolo to o nejakej poľskej alebo ruskej uspávanke. Ignorovala som to a takto strávila na internete ešte hodiny. 

Bola čas ísť spať a ja som sa uložila do postele. Zrazu mi zapípal mobil a ja som sa poň načiahla. Niekto zverejnil odkaz na mojom profile. A hádajte aký odkaz? Myslím, že odpoveď viete. Postla mi ho tam kamarátka a tak som to predsa len otvorila. Načítala sa mi stránka s nejakým videom a textom:

*odporúčam pustiť pesničku*

Tily tily bom, teraz zavri svoje oči.

Niekto obchádza náš dom a začína búchať na dvere.

Tily tily bom, vtáky spievajú nocou.

On už vošiel do domu, aby navštívil tých, čo nespia!

Prichádza,... už je skoro tu!

je blízko...

Tily tily bom, počuješ ho prichádzať? 

Číha v tamtom rohu a uprene sa na teba díva!

Tily tily bom, noc všetko ukryje. 

Plíži sa poza teba a už ťa skoro má... 

Prichádza, je tu, 

je blízko!

Dobre. Tak toto ma trochu vystrašilo. 

Prečo mi niečo také poslala?!

Pozrela som sa na hodiny a zistila, že je pol dvanástej. Prečo som si to preboha nemohla pozrieť ráno?! 

Zavrela som svoje oči a snažila sa spať. No cítila som sa, ako keby bol deň. Vôbec sa mi nechcelo opustiť tento svet a vojsť do toho nočného. 

Ach, keby sme aspoň bývali v byte, to by som sa tak nebála. 

Bolo leto, a preto som mala otvorené okno. Začula som kroky. „To sa iba sused vracia z práce," pomyslela som si, ale kroky sa blížili. Možno, že iba niekto prechádza okolo domu (?). No ony boli stále hlasnejšie a hlasnejšie. Až som mala pocit, že sa mi ozývajú v hlave. 

Odomkla som mobil a strčila do neho sluchatká. Zapla som si hudbu a sluchatká dala do uší. Išla som na internet a spýtala sa kamošky, prečo mi to dávala na nástenku, že sa bojím. Ona mi odpovedala, že nevie, čo myslím. Povedala, že je to asi len nejaká internetová chyba.

Cez sluchátka som začula buchot. Jeden. Dva. Tri. Tri krát niekto zabúchal na dvere. To, že som mala izbu pri chodbe, ma iba znervózňovalo. Hudbu som si dala hlasnejšie, no aj tak som počula kroky a následné otvorenie dverí. Zasvietila som mobilom na dvere a ony boli vážne otvorené! Och, nie. 

Chcela som kričať, vstať, hocičo! Ale ono to nešlo. Vypla som mobil a robila sa, že spím. Zrazu som zacítila dotyk na nohách.

To nič, to sa ti iba zdá...

No dotyk pokračoval vyššie a vyššie. Brucho, hruď, dekolt, krk... niečo ma chytilo za krk. Ale nedusila som sa, bol to slabý studený dotyk.

Hudba sa mi vypla a namiesto nej mi v ušiach hral hlas: „Cítim tvoj rýchly tep! VIEM, ŽE SI HORE!" Niekto skríkol tak nahlas, až som otvorila oči. 

Nič... nič tam nebolo. Posadila som sa a sluchatká si vybrala von z uší. Zacítila som teplý, vlhký dych na krku a automaticky sa otočila. Ani tam nikto nebol. Keď som sa však otočila späť, predo mnou boli oči. Veľké a plné zlosti.

„SPI!" skríkol muž a sotil ma do postele.

Keď som narazila hlavou o vankúš, zavrela som oči. Nie, už ich neotvorím! Už nikdy! Schúlila som sa do klbka a trochu sa upokojila. "Neboj sa, je to iba sen," hovorila som si. Opakovala som si to stále a stále dookola, až som tomu nakoniec uverila. Dych a tep sa mi spomalili. 

Zaspala som.



No, čo?? Ako sa vám páčilo? :D :)

No, čo?? Ako sa vám páčilo? :D :)

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Vystraš saDonde viven las historias. Descúbrelo ahora