Vystraš sa

-Ouija-

„Ouija alebo spiritická tabuľka, je schopná vyvolať duchov, priniesť mŕtvych do sveta živých, je schopná nemožného," hovoril potichu Andrew.

„A máš ju tu?" spýtala sa Sarah nedočkavo.

Andrew sa usmial a z tašky vybral krabičku.

Mykla som sa. Započula som nejaký divný zvuk.

„Neboj Willow, to bol len vzduch," upokojovala ma Sarah, zatiaľ čo Andrew otvoril kabičku a vybral z nej tabuľku a akési ukazovátko.

„Musíme na to položiť prsty a už sa len pýtať," povedal a svojimi dlhými prstami sa dotkol umelej veci.

Sarah pridala svoje gélové nehty a ja ohryzané.

„Je tu niekto?" spýtal s Andrew namyslene.

Ja som sa modlila, aby sa nič nestalo. Sme v nejakom rozpadnutom dome v strede lesa. Je to to najstrašidelnejšie miesto, aké som kedy videla. Vážne.

Nič sa nedialo a tak som si povzdychla úľavou.

„Videla som to vo filme. Tam s tým nejako krúžili a potom to išlo," povedala Sarah vzrušene a pozrela sa Andewovi do tmavých očí.

Párkrát sme s tým pohýbali a zastali v strede. Andrew sa nadýchol a znova povedal otázku.

Nič sa nedialo.

„Možno, že to nejde. Radšej poďme domov," pípla som potichu a vtedy sa to stalo. Začalo sa to hýbať.

„S, o, m, t, u," čítala Sarah.

„Chceš nám ublížiť?" spýtal sa Andrew a ja som zhíkla. Nemôže sa pýtať takéto veci!

Tá vec sa pohla na slovo áno a ja som sa rozhodla, že je to na mňa veľa a odídem. No vtedy sa Andrew začal dusiť a obe sme sa na neho pozreli. Odkväcol do zadu a ukazovátko sa začalo neskutočne rýchlo hýbať aj s našimi prstami na ňom.

„Neodchádzajte," povedala Sarah slovo, ktoré nám neznámy pospájal pomocou písmeniek.

„Nechaj nás na pokoji!" skríkla a pozrela sa na mňa so slzami v očiach.

„Vedela som, že sa to nejako zvrtne. Prečo sme to robili?" spýtala som sa vyčítavo a Sarah sa pozrela za mňa.

„Neotáčaj sa," povedala a mňa zachvátila panika.

„P-prečo?" spýtala som sa.

„J-je za tebou... h-ho-hovorí niečo," plakala a stále nespúštala pohľad z tej veci.

„Čo?" šepla som tak potichu, že ma ani nemohla počuť, ak by tu nebolo ticho ako v hrobe.

„Ona alebo ty," povedala chrapľavým hlasom. „Ona alebo ty!" skríkla a ja som sa zhrozila. Mala hlas ako z hororu.

„Ja, sprav hocičo mne, jej nič nerob," povedala som a už už sa chcela otočiť.

„Neotáčaj sa!" skríkla znova svojim hlasom.

„Prečo?!" už som kričala aj ja.

„Lebo ťa zabije," tentokrát šepla ona.

„Otoč sa," začula som za sebou ten najhrubší a najchrapľavejší hlas. 

„Prepáč," povedala som jej.

Chytila ma za ruku a nechcela ma pustiť. Vytrhla som sa jej a otočila sa.

Nič tam nebolo. Možno akurát tak tma a prázdnota. 

Keď som sa otočila späť, Andrew sedel a smial sa. Sarah tak isto.

„Naletelá!" skríkli naraz a mne sa zastavilo srdce.

„Ten hlas si napodobnila perfektne," povedal Andrew a ťapol si s ňou.

„Ľudia?" zamrmlala som.

„No čo je?" smial sa Andrew.

„A kde je ten štvrtý?" spýtala som sa zvedavo a napäto dúfala, že tu bol aj niekto ďalší, čo mi šepkal slová do ucha.

„Aký štvrtý?" opýtala sa ma Sarah a nechápavo sa zamračila.

„Niekto za mnou vážne stál a niečo mi šepkal do ucha!" skríkla som a obaja sa na mňa pozreli ako na blázna.

Andrew sa potom iba zasmial a schoval dosku už v krabičke do tašky.

„Radšej poďme," povedala som a vydali sme sa domov.

Keď sme už boli na konci lesa, znova som sa otočila a započula ten hlas.

„So zlom sa netreba zahrávať, oni na to doplatia."

„Prečo?" šepla som, ale žiadnu odozvu som od neho nedostala.

Jedinou odozvou bol Sahrin krik.

Takže zdravím!

Dnes som otvorila sériu Ouija, ktorá bude mať pár častí. Je to môj vlastný príbeh a ja dúfam, že sa vám zapáči. Berte to ako takú malú creepypastu alebo darček na dobrú noc. :D ♥♥♥

Gudbáj! ☺