-Ouija 2-

3.1K 276 12
                                    

Pribehla som pri nich a zbadala Andrewa, ako leží na zemi a trasie sa.

„Niečo ho hodilo o zem a.. a," nedokázala dokončiť vetu a pohľadom ho sledovala.

„To kvôli tej vašej hroznej hre!" skríkla som na ňu nahnevane a kľakla si k nemu.

Ako som tam tak kľačala, za jedným zo stromov som uvidela postavu. Iba tam tak stála a pozorovala nás.

„Nechaj nás na pokoji! Ihneď!" kričala som sa ňu a ona vyšla z tieňa.

Bol to veľmi vysoký muž? Nie, to nebol muž, bolo to nejaké stvorenie celé z hmly a čierneho prachu tvarovo sa podobajúce na človeka.

Sarah na neho zasvietila baterkou a on... zmizol. 

„Sarah! Nevypínaj. Tú. Baterku," povedala som pomaly a chytila Andewa za nohy. Začala som ho ťahať ďalej a ďalej až sme sa ocitli pri kraji lesa. Už len tri metre a sme vonku z tej džungle. 

Sarah stále cúvala a svietila pred nás, keď v tom sa potkla a spadla na zem. Baterka jej pri tom vypadla z ruky a rozbila sa o asi jediný kameň, čo tu bol. No do riti!

Tá postava sa k nám znova rútila a ja som Andrewa ťahala ďalej a ďalej. Sarah sa zatiaľ tackavo postavila a začala utekať.

Bola som mimo tých strašidelných konárov a všetkého ostatného no Andrewove nohy boli ešte vo vnútri. Tá vec bola od nás už iba pár metrov a stále sa približovala. 

Nadýchla som sa a tak silno poťahala Andrewa, až som spadla na zadok a on do môjho lona. No už sme neboli v lese a tá obluda sa zastavila asi meter od jeho nôh. Ďalej sa ani nepohla.

„Nemože von z lesa," zamrmlala som si pre seba so zahmleným pohľadom. Keď sa mi rozostril, tá divná vec tam už nebola.

„Sarah! Pomôž mi!" zakričala som na ňu a ona ku mne pomaly a ostražito pribehla.

Naložili sme Andrewa do auta a ona nás odviezla domov. 

Celé sa to stalo tak rýchlo a keď si na to spomeniem, napína ma od toho veľkého strachu. Od tej doby som sa do toho lesa už nikdy nevrátila a vyhýbala sa mu oblúkom. No u ostatných to tak nebolo. 

Sarah sa raz aj s nejakými kamarátmi vybrala do toho čertovho hniezda a na druhé ráno ich našli všetkých mŕtvych. 

Pri pitve našli niečo zaujímavé. Vlastne skôr... nenašli. Ich hrudný kôš bol nepoškodený, no chýbalo im srdce. Každému jednému z nich.

Andrew tiež nedopadol najlepšie. Skončil na psychiatrii a vyzeralo to, že sa mu začína dariť, no pred pár rokmi spáchal samovraždu.

Ja som ako jediná zotrvala a žijem normálny život. Mám dcéru, milujúcich rodičov a manžela. 

No aj cez toto všetko sa každú noc budím s nočnými morami a modlím sa zakaždým, keď na mňa doľahne zlý pocit.

No nič sa ani mne, ani mojej rodine nedeje. Ale neviem vám povedať, či sa niečo neudeje v budúcnosti.

Ten les sa totiž chystajú vysekať...



So helouuu!! :3

Dnes po dlhej dobe znova publikujem a je to druhá časť, z asi trojdielnej série. Ešte uvidíme, no určite sa môžete tešiť na pokračovanie. :D

Dúfam, že sa vám časť páčila a ďakujem za všetky pozretia, voty a komentíky. ♥♥♥

Gudbáj! ☺

Vystraš saOnde histórias criam vida. Descubra agora