Wilson Creek (Horror/Thriller. Cz,Sk) [DOKONČENE] +15!

Kapitola5: 1991

,,Ako si zohnal kľúče?" Zamračila sa Annie, keď sa mohutné drevené dvere pred nami otvorili.
,,Mám svoje kontakty" pousmial sa Carl. Keď sa dvere otvorili, vošli sme všetci dnu.
,,Vitajte v Archívnom oddelení našej knižnice" prehlásil Carl.
,,Čo presne hľadáme?" Pozrel na nás.
,,Nejaké informácie o 1991." Pousmiala sa Kattie. Carl mal kamenný výraz.
,,Aj vás napadlo, žeby mohol byť späť?"
,,Jasné že napadlo!" Prerušil Carla Leo.
,,Vraha devädesiatého prvého nikdy nechytili a ani nebol identifikovaný" zašomral Tom.

Hrabali sme sa vo veľkej kope papierov, zošitov, kníh a zakladačov.
,,Čo vlastne hľadáme?" Spýtala sa Kattie.
,,Čo sa stalo s vrahom z Wilson Creek a či je možné, aby bol späť! A vôbec! To sa pýtaš až teraz?! Keď sme tu už vyše hodiny?" Zamračil sa Leo a Kattie iba mykla ramenami.
,,Nič tu nie je" prehrabla si vlasy nervózne Annie.
,,Carl! Hovoril si že tu nájdeme čo potrebujeme!" Zamračila sa. Carl sa prestal hrabať v jednom zakladači.
,,Mrzí ma to! Všetko by mali byť tu! Iba ak.." odmlčal sa. Všetci sme sa na neho pozreli.
,,Možno.. možno by to mohlo byť v Šerifkynej kancelárii" pozrel na Kattie.
,,No možné to je, ale ako sa k tomu dostaneme?" Kattie si prehrabla vlasy. My sme sa na ňu len mlčky pozerali. Ihneď sa zamračila.
,,Šibe vám?! Ani na to nemyslite!" Zapišťala.
,,Zlatko. Musíš to spraviť pre... pre.. pre partiu!" Upokojoval ju Tom. Kattie si iba nervózne povzdychla...

Išli sme smerom k môjmu domu. Kattie s nami nebola. Snažila sa ukradnúť kľúče od kancelárie svojej mami šerifky. Chceli sme ísť s ňou, no ona povedala že by to bolo nápadné a že to zvládne. Preliezali sme plot. Pred vchodovými dverami ležala obálka. Zobral som ju a odmkol som dvere.
,,Čo to je?" Spýtal sa Leo, keď sme vošli do domu.
,,Asi nejaká pošta" hodil som ju na stôl a viac som sa nad tým nepozastavoval...

Sesedeli sme na gauči a čakali na Kattie. Bolo asi tak päť hodín. Leo robil niečo na mobile a Annie tiež. Tom len nervózne fajčil cigaretu. Zrazu sa otvorili dvere. Všetci sme sa pozreli, kto k nám prišiel. Pred nás predstúpila Kattie. Povzdychla si.
,,Nemá ich" zašomral Leo.
,,To nič miláčik" chlácholil ju Tom. Kattie len vytiahla zväzok kľúčov z vrecka.
,,Skončím v pekle" povzdychla si. My sme sa len zaradovali.
,,Fajn! Už len zistiť kde sa nachádza na stanici policajný archív" zamračil som sa.
,,Zavolám Carlovi!" Dodala Annie a hneď vytočila jeho číslo...

,,Čo by ste si bezomňa počali" zahlásil Carl, keď sa konečne objavil. Sedeli sme na námestí.
,,To ti trvalo! Ty tekvica" usmial sa Leo. Carl sa iba zasmial. Po menšej debate o tom, že čo vlastne potrebujeme nam Carl vysvetlil, že by bolo najrozumnejšie sa poponáhľať. Nečakali sme, a rýchlo sme vyrazili...

V budove sa skoro nikto nenachádzal.
,,Ak nás tu mama uvidí" zašomrala Kattie.
,,Tu je policajný archív a tam je šerifkyna kancelária" ukázal prstom Carl.
,,Čo teraz? Rozdelíme sa?" Navrhol som. Ostatný len prikývli.

Annie, ja a Carl sme mali preskúmať archív. Kattie, Tom a Leo mali na starosti šerifkynu kanceláriu. Najprv Kattie otvorila kanceláriu a potom nám rýchlo hodila kľúče. Keď sme sa dostali dnu, vyzeralo to tu skoro ako v knižničnom archíve. Každý z nás si zobral inu časť miestnosti. Hrabal som sa v nejakom zakladači.
,,Nič" zašomrala Annie a vrhla sa na ďalší zakladač.
,,Tiež nič" dodal Carl a otvoril ďalší šuflík.
,,Hej!" Ozvalo sa od dverí. Od ľaku som pustil jeden zakladač, a ten sa celý vysypal na zem. Hneď som sa ale ukľudnil, keď som zistil, že ten hlas patrí Tomovi.
,,Našli sme to!"

Stáli sme nad šerifkyním stolom. Archívnu miestnosť sme už upratali a zamkli. Na stole ležal mohutný spis papierov. Na úvodnej strane bolo napísané: Prípad Wilson Creek: 1991. Začali sme v ňom listovať. Mená podozrivých, mená obetí, rodinný príbuzný, dôkazy a tak ďalej. Na koniec fotky.
,,To je Amy Higginsová!" Zvolal Leo a prstom ukázal na fotku obete.
,,Tu! Phill Greenwood!" Zvolala Annie. Boli tu fotky všetkých deviatich obetí, no posledná fotka nás všetkých prekvapila.
,,Veď to je..." zakoktala Kattie.
,,Áno" prikývol som.
,,Je to Mathew Hastings" dodal Leo. Dole pod fotkou bol napísaný včerajší dátum a rok 2016.
,,Ale prečo je tá fotka tu?" Zamračil sa Carl.
,,Myslia si, že to má niečo spoločné s Krvavým Jimom!" Hlesla Annie. Mala pravdu. To bolo jediné vysvetlenie.
,,Padáme" zvolal Leo. Odložili sme spis a pokúsili sme sa dať všetko na svoje miesto. Zamkli sme a opustili budovu...

,,Krvavý Jim je teda späť" povzdychol si Leo.
,,Nehovor mu tak! Je to detinské! A možno to nič nedokazuje! Možno tam Mathewovú fotku dali omylom!" Rozhadzoval rukami Tom. Sedeli sme ešte na námestí.
,,Tom má pravdu!" Obraňovala ho Kattie. Ja som sa iba nervózne poobzeral.
,,Ľudia, všimli ste si, že sme tu sami? O takomti čase tu ešte ľudia sú" povedal som. Ostatný sa poobzerali tiež.
,,Ľudia majú strach" šepla Annie. Povzdychol som si.
,,No nič banda. Ja už musím" usmial sa Carl.
,,Keby ste ešte niečo potrebovali, viete na koho sa obrátiť" žmurkol na nás. Rozlúčili sme sa, a aj my sme sa už pobrali späť do domu.

Sedeli sme, ako vždy, na gauči. Ostatný o niečom búrlivo diskutovali. Závesy na oknách sme mali zatiahnuté a dvere boli zamknuté. Baby mali trochu strach. A neboli jediné. Uznávam, aj ja som sa trochu bál. Čo keď sa to znovu deje? Po 25 rokoch? Pohľad mi skĺzol na obálku na stole. Načiahol som sa po nej. Leo si to všimol a pozoroval ako ju otváram.
,,Čo to do riti?" Zaklial som, keď som vytiahol obsah obálky. Boli v nej fotky. Naše fotky. Na tých fotkách sme boli my s Carlom v knižničnom archíve. Na poslednej fotke bolo čiernou fixkou napísané: Vidím vás...
,,To..To sme.. My" zavzlikala Kattie.
,,Čo sa tu do pekla deje?" Začala nariekať a Tom ju utešoval.
,,Kto to asi tak mohol fotiť?" Zamračil sa Leo.
,,Neviem či to vôbec chcem vedieť!" Zašomral Tom. Annie nehybne sedela na mieste.
,,Musíme s tým prestať!" Zavzlikala Kattie.
,,S čím prosím ťa?" Zamračil sa Leo.
,,S tým "akože" vyšetrovaním! Už bolo toho dosť! N..necháme to na políciu!" Plakala. Sledovali sme sa navzajom. Každý z nás mal vystrašený pohľad. Čo sa to dopekla deje?