L.O.V.E.

1.

A je to tu.. Vystúpila som z taxíka pred veľkou bránou do parku a nápisom Holloway University.. Pred bránou ma čakala dekanka. Usmievavá žena nižšieho vzrastu s tmavými kučeravými vlasmi. „Ty budeš Lera Vansová, správne?"pristúpila ku mne. Prikývla som. „Vítam ťa u nás. Ja budem tvoja dekanka, som pani Jarová.." usmiala sa ešte viac a podala mi ruku. „Teší ma.." pokúsila som sa aj ja o úsmev a jemne som jej stisla napriahnutú ruku tou mojou. „Takže poďme k veci..Toto je vchod do areálu univerzity.." ukázala na bránu priktorej sme stáli a na park. „Napravo sú internáty a naľavo je samotná univerzita, na ktorej prebiehajú prednášky.." ukázala na pravo a následne naľavo. Prikývla som. „Tu je tvoj index.. Máš v ňom aj malú mapu univerzity, pre ľahšiu orientáciu a pri predmetoch máš napísané, kde sa budú prednášať. Predmety, ktoré sú v indexe sú povinné, pokiaľ by si sa chcela ešte niekam zapísať, rieši sa to už s konkrétnym profesorom.."pokračovala a podala mi malú knižku.. Index.. „Čo sa týka prednášok a skúšok, každý profesor má svoj systém a pravidlá,ale myslím, že s tým by nemal byť problém. Jediné, čo dodržuj, je časový harmonogram.. Prednášky začínajú vždy o deviatej. Tu sú pravidlá kampusu a tu kľúče od tvojej izby na internáte.Dievčenské a chlapčenské internáty tu nemáme oddelené, nakoľko u nás študujú len vzdelaný a kultivovaný ľudia.." povedala a podala mi brožúrku a kľúče s príveskom D-3-22. „D je označenie vchodu, 3 ako tretie poschodie a 22 je už číslo izby..Máš nejaké otázky?" vychrlila na mňa. „A-asi nie.."odvetila som neisto. „Dobre, keby si mala problém s hocičím,pokojne sa obráť na mňa, na profesorov alebo aj samotných študentov" usmiala sa, jemne sa uklonila a odišla.. Tak.. To bolo rýchle.. Najprv by som si mala odniesť veci.. Takže internát -doprava.. Vydala som sa chodníkom a obzerala si park.. Bol krásny, aj keď už bol ponorený do tmy. Pokosená tráva, zastrihané stromčeky a dokonca ani lavičky sa nerozpadávali.. Usmiala som sa. Došla som k budove a vošla dverami, nad ktorými bolo písmeno D. Uff.. Zhlboka som sa nadýchla a začala ťahať kufre na tretie poschodie.. Keď som sa dostala ku dverám s číslom 22, bola som KO.. oprela som sa chrbtom o dvere a hlavu jemne zaklonila tak, aby sa opierala tiež.. Tak.. toto bude najbližšie dva roky môj domov.. Možno.. V tom sa dvere, o ktoré som sa opierala prudko otvorili a ja som vpadla do izby. „Sakra.." zašomrala som.„Konečne si tu!" zvolala vysoká baba s dlhými ryšavými vlasmi a začala ma zbierať zo zeme. „Poznáme sa?" nedvihla somobočie, keď už som stála na nohách. „Ešte nie, ale zanedlho budeme dúfam kamarátky.. Som Amélia, ale hovor mi Mia.."zachichotala sa a prudko ma objala.. A ja, majster rečník, zmohla som sa len na „A prečo nie Amy?" jemne sa odo mňa odlepila a zase sa zasmiala. „Pretože Amy sú väčšinou nafintené kravy,ktorých najväčší problém je zlomený necht" vysvetlila. Celú som si ju prezrela.. Mala výrazné bledé modré oči, ktoré lemovali husté mihalnice. Jemná tvár orámovaná ryšavými vlasmi dlhými až pod zadok.. Úzka postava oblečená v letných šatičkách a.. dokonalá manikúra.. Pochybovačne som na ňu pozrela. „Ja chcem byť len pekná, ale pokiaľ sa zlomia, svet sa nezrúti.." zasmiala sa, chytila jeden z mojich kufrov a položila ho pred prázdnu posteľ. Ja som si zatiaľ zobrala ten druhý. „Už som sa nevedela dočkať, kedy spoznám novú spolubývajúcu.. Tá bývalá odišla tak rýchlo.." na chvíľu jej posmutneli oči, akoby na niečo spomínala, no potom si ma všimla a zase sa zasmiala. „Podľa mňa je spolubývanie o kompromisoch a spoločných záujmoch.. Myslím, že toho budeme mať veľa spoločného.." začala znova štebotať.. „Akú počúvaš hudbu? Ja mám najradšej Beyonce ale nevadí mi ani Bruno Mars. Čo máš najradšej ty?" vyvalila na mňa tie jej kukadlá.. „Eee.. Machine Head?"povedala som neisto, pretože som mala vážne pochybnosti o tom, že to pozná.. A podľa jej výrazu som usúdila, že nepozná..„Metal.." zovšeobecnila som to. „Aha.." hlesla a trocha posmutnela.. „Ale mám sluchatká.. Kompromis.." pokúsila som sa ju rozveseliť a zamávala som slúchadlami, ktoré som si rýchlo vytiahla z vrecka.. Podarilo sa, opäť začala žiariť. Trocha si ma premerala.. Nemala poriadne ale čo hodnotiť.. Mala som dlhšie hnedé vlasy, sivé oči, priemernú postavu a moje nechty lak ešte nikdy nevideli. „Páčiš sa mi.." zhodnotila zrazu. „Čakala som, že prídeš skôr.." povedala a ja som podvedome pozrela nahodiny.. Bolo pol deviatej večer.. „Meškalo mi lietadlo.."odvetila som. „Odkiaľ si?" vyzvedala. „Odkiaľ pochádzam,alebo kde som študovala doteraz?" „Aj aj.." zasmiala sa. Som zo Slovenska, strednú som študovala v Amerike, prvý rok na výške v Rakúsku, druhý v Litve, tretí v Rusku a teraz som tu.."zosumarizovala som jej moje pôsobenia na školách. „Páni.. Prečo si to tak striedala?" sadla si na posteľ a počúvala ma.„Neviem.. Rôzne pohľady na svet, rôzne kultúry.. a rôzny ľudia.. Vždy som chcela cestovať.." „Takže v tom bol dajaký chalan!" vyhŕkla. Vedľa.. „Nie.." musela som sa zasmiať..„Nie?" pochybovačne nadvihla jedno obočie.. „Nie.. Nikdy som nijakého nemala.." mykla som ramenami, aj keď to pravda tak úplne nebola. Mala som jedného.. A skončilo to fiaskom.. „Kecáš!" vybafla namňa.. „Nie.. Načo? Len ťa zbytočne rozptyľujú.. Ešte som nestretla takého, ktorý by stál za pozornosť.." vysvetlila som jej.. „Hmm.. Si zvláštna.. Ale aj tak ťa mám rada.."usmievala sa. „Tak to som rada.." odvetila som a pozrela sa dospisov, ktoré mi strčila dekanka do ruky. Zajtra mám sociológiu s profesorom Kollárom.. „Ja mám zajtra našťastie voľno.."usmiala sa Mia, keď si všimla, že si pozerám časový rozvrh. Vtom na mňa doľahlo to cestovanie a časový posun. „Ak sa nenahneváš, pôjdem si ľahnúť.." povedala som.. Zatvárila sa trocha sklamane, no chápavo zároveň. Prikývla. „Na konci chodby sú kúpeľne.." povedala, sadla si za stôl a zapla si notebook.„Ďakujem.." prikývla som. Zobrala som si hygienické potreby a pyžamo a vyšla som z izby. Kúpeľne boli skromné, no za to útulné a čisté. Osprchovala som sa, umyla si zuby a keď som sa vrátila do izby, Mia už bola v posteli. „Dobrú noc.." pošepkala som keď som si ľahla do tej svojej. „Dobrú.." odvetila, ale aj to som vnímala už len napoly, pretože spánok sa dostavil hneď akonáhle som zavrela oči. Neprešla však ani chvíľa a zobudilasom sa na to, ako niekto volá moje meno. „Lera.. Lera.." začala som ten hlas spoznávať.. To je Mia.. Čo chce? Otvorila som oči.. Bolo svetlo.. „Čo sa stalo?" zašomrala som nechápavo.. „No,už je deväť.. Asi si zaspala na prednášku.." povedala a v tom som vystrelila z postele ako šíp.