L.O.V.E.

12.

„Je dobré, že si to uvedomuješ kočka.." uškrnul sa a drzo ma pobozkal!!Znova!! Myslela som, že ma vystrie! Chcela som sa odtiahnuť a nakričať na neho, no vedela som, že nemôžem.. Prevalilo by sa to a poto by si ma Paťo podal.. A mám taký blbý pocit, že by to nebol len on.. Neochotne som spolupracovala s Oliverom a asi po polminúte, keď ma zalieval ten pocit horúčavy som takmer zabudla,kto to je a ako som sa k nemu dostala.. Môj jazyk až moc ochotne hral hru spolu s tým jeho.. Keď sa po chvíli odtiahol, videla som,ako sa mu blýska v očiach.. „A keby si potreboval pomôcť s tým jej bývalým, daj vedieť.." prehodil Paťo akoby nič, no ja som mohla vidieť, ako sa Oliverovi napli všetky svaly. „Akým bývalým?!" skríkol. „Hopla.." zaškeril sa jeden z Paťových kamošov.. Aj Paťovi doplo, že povedal niečo, čo hovoriť nemal..No bolo neskoro.. „Nebudem to opakovať.." precedil skrz zuby a prepaľoval ma pohľadom.. „Ozval sa mi bývalý.." povedala som takmer šeptom.. Bála som sa ho.. „Bol za tebou?" spýtal sa potichu, no v očiach mu sršala zlosť.. „N-nie.. Volal.."odpovedala som poslušne.. „Daj mi mobil.." prikázal..„P-preč.." „Daj mi kurva ten zasraný mobil!" skríkol a ja som od ľaku takmer nadskočila.. „Je to v poriadku.." šepla som priduseným hlasom.. „Nič nie je v poriadku, keď dajaký kretén otravuje to, čo je moje!" zavrčal.. Moje lícia nabrali červený odtieň.. Povedal to s takou ľahkosťou, akoby to bola pravda..Postavila som sa na špičky, aby som k nemu dočiahla.. „Ja si svoje veci vyriešim sama.." povedala som mu do ucha tak, aby to počul len on.. Uškrnul sa a prikývol. „Ešte ti dám vedieť.."povedal Paťovi. Ten aj so svojimi kumpánmi prikývol. „Poď.."sykol na mňa, schmatol ma za ruku a ťahal ku gauču.. Tam si sadol a mňa stiahol na svoje kolená.. No.. Dajme tomu, že to boli kolená.. Nebolo to moc pohodlné a tak som sa zahmýrila.„Prestaň.." zašepkal mi pobavene do ucha a mne v okamžiku vyskočili na krku zimomriavky. Až po chvíli som si uvedomila,prečo mi to povedal.. No to už ma tlačila zospodu jeho pýcha..„Veď som prestala.." pošepkala som mu.. „On si robí čo chce.." mykol ramenami a potom sa zasmial.. Mal naozaj pekný úsmev.. Na chvíľu som sa na neho zapozerala.. Nádherný úsmev,iskrivé oči a tie husté strapaté vlasy.. Ani som si to neuvedomila a zodvihla som k nim ruku.. Jemne som mu prehrabla tie jeho havranie vlasy a až potom som sa spamätala.. Načisto mi muselo preskočiť! Odvrátila som pohľad z jeho vlasov na jeho oči.. Pozoroval ma a na perách sa mu pohrával jemný úsmev.. No potom sa zamračil, akobysi na niečo spomenul a pozrel sa niekam do diaľky. „Počul som,že si fešimu dnes upravil fasádu" prisadol si k nám nejaký chalan. „Toto je John.." povedal otrávene Oliver.. „A-ahoj.."pozdravila som neisto.. „Sladké.." zaškeril sa John.. Tak ako teda?" opäť sa pozrel na Olivera.. Ten sa uškrnul a prikývol.„Ty hovädo jedno!" zvolal John. „Ale dal si gól.."prikývol uznanlivo a mne doplo, že feši je Adam.. „Prečo si to vlastne spravil?" otočila som sa na Olivera.. „Prečo by to nemal spraviť?" spýtal sa ma John.. „Veď je to jeho spoluhráč a.." chcela som povedať, že Adam nie je zlý chlapec, no Oliver mi stisol stehno, za ktoré ma držal.. Kedy tam vôbec dal tú ruku?! Zamračila som sa na neho.. „No a?! Mal ho dostať aspoň do kómy!" zvolal Paťo.. Vytreštila som oči.. „Serte na to.."zamrmlal Oliver.. „Má pravdu.." ozval sa ďalší chalan a prikývol Paťovi. „Odkedy Oliverovi zomrela mama, Adam sa chov.."„Sklapni!" skríkol Oliver.. Čo to práve ten chalan povedal?!Oliverovi zomrela mama?!?!?! Zmätene som na neho pozrela.. Zhlboka dýchal a jeho oči potmavli.. „Tvo.." chcela som sa niečo spýtať, no on to vytušil a skočil mi do reči.. „Nepýtaj sa..Nechcem o tom hovoriť.." sykol „A vy si dávajte pozor na huby.." zavrčal ešte na chalanov a tým bola téma uzavretá..„Ja som Ivan.." prerušil ticho vysoký hnedovlasý chalan, ten,čo sa prekecol a povedal o Oliverovej mame.. „Lera.." kývla som mu na pozdrav. Znova nastalo ticho.. „Ideme.." zavelil po chvíli Oliver a naznačil mi, aby som sa postavila.. Spravila som tak a on sa postavil tiež. „To už?" spýtal sa John.. „Hej.. Dojebaliste to kvalitne.." uškrnul sa, schmatol ma za ruku a ťahal von..Vyšli sme do tmavej chladnej noci.. Oliver vykročil k parku s jazierkom a stále ma držal za ruku.. Tak veľmi som sa ho chcela spýtať na jeho mamu, ale vedela som, že by sa len nahneval.. Došlisme k jazierku a on spomalil.. „Čo sa.." „Nič!" skočil mi do reči. „Ale ja.." „Nerieš!" odsekol mi. „Môžeš.."„Nemôžem!" znova mi prerušil vetu.. A ja som oduto zastavila.„Čo robíš?" otrávene na mňa pozrel.. „Nič!" odsekla som rovnakým odporným tónom, ako on pred chvíľou. Pozeral sa mi do očí a ja som mala znova pocit, že pred ním stojím nahá..Našťastie mi začal zvoniť mobil.. Vytiahla som ho z vrecka.. Tak toto neni našťastie.. Vzdychla som si.. „To je on?" spýtal sapokojne.. Čo mu mám povedať? Je to ťažké, keď  je tak nevyspytateľný.. „Tak áno?" jeho hlas znel naliehavo..Prikývla som.. A to som nemala robiť.. Schmatol mi mobil a zodvihol. „Čo od nej kurva chceš!" skríkol do mobilu.. „A ty si kto?!" spýtal sa šokovane Filip.. Počula som to.. Hovor mám na najvyššej hlasitosti. „Čo ťa je do toho?!" štekol Oliver.. „Daj mi Leru.." povedal Filip.. „Zabudni.." uchechtol sa Oliver.. „Povedal som, daj mi Leru!" zvýšil Filip hlas.. „Si sa zasekol kokot, že sa musíš opakovať?" spýtal sa posmešne Oliver.. „Nie, ale ty si mi zjavne nerozumel.." vrčal Filip. „To ty si nerozumel, keď som ti povedal, že máš zabudnúť.." opäť sa zasmial Oliver.. „Jak si mohla s takým debilkom chodiť?"spýtal sa ma.. „Je tam pri tebe?! Daj mi ju!" skríkol Filip..„Sorry, máme niečo rozrobené.." Oliver sa znova rozosmial ..Bavilo ho to.. „Nejeb mi nervy, lebo chytím prvý let a zajebem ťa!" zvolal Filip a mnou myklo.. Poznám ho.. Viem, že je toho schopný.. „Tak to poď skúsiť, ale rovno si zaplať kuriéra,ktorý doručí tvoje pozostatky domov.." vysmial ho Oliver..„Kurva daj mi ju k telefónu!" kričal Filip.. „Už zase melie to isté.." pozrel na mňa Oliver s úškrnom, no ja som sa nezabávala.. Bála som sa.. A on si to všimol.. „Nepokúšaj ma!"hromžil Filip.. Oliver sa prestal usmievať.. „Tak teraz ma počúvaj, okamžite si vymažeš toto číslo.. Z mobilu aj z tej tvojej skurvenej pamäte.. A dáš mojej frajerke pokoj, lebo to budem ja, kto si bookne prvý let do bárs jakej piči odkiaľ si a zabijem ťa.." povedal Oliver mrazivý tónom a položil..Vyvaľovala som na neho oči a triasla sa.. To ako povedal tú poslednú vec.. Filipa som sa bála, pretože ma už nie jeden krát udrel.. Ale Oliver.. Nikdy mi neublížil, dokonca ma pár krát zachránil, ale aj tak som z neho mala väčší strach.. Podal mi mobil a ja som ho roztrasenými rukami vložila späť do vrecka..Chvíľu na mňa pozeral a potom si dal dole mikinu.. Prehodil ju cezo mňa a znova vykročil.. Zostala som tam stáť, neschopná slova.. Oliver sa obzrel a keď videl, že nejdem za ním, vzdychol si a vrátil sa.. „Čo je?" zvraštil čelo.. „On príde.." bolo prvé, čo som dokázala povedať.. „A nech.. Pošli ho zamnou.." uškrnul sa.. „Nebude ťa hľadať.. Ak nájde mňa.."hlesla som.. Vedela som veľmi dobre, čo sa stane, ak ma stretne..Do očí sa mi nahrnuli slzy.. Oliver sa na chvíľu zamračil.. „Ak nájde teba, nájde mňa.. Pretože ti budem na blízku.." povedal napokon a jeho oči na malý moment znežneli.. Naozaj.. Dokonca sa mu na tvári objavil nepatrný úsmev.. No aj to málo stačilo a ja som sa celkom upokojila.. „Ďakujem.." hlesla som.. On len prikývol, objal ma okolo ramien a vykročili sme.. „Nie si až taký zlý.." povedala som, keď sme zastali pred intrákom.. „Som ešte horší.." uškrnul sa. Zvraštila som čelo, no musela som sa usmievať.. Dnes večer sa mi naskytol iný pohľad na Olivera..Opäť som si spomenula na to, čo hovorili o jeho mame.. „Čo sa stalo tvojej mame?" vykĺzla mi otázka.. Oliver sa prudko nadýchol a ja som mohla vidieť tú zmenu v jeho očiach.. „Nestaraj sa.."odvrkol a odišiel preč..