L.O.V.E.

3.

Ráno som sa zobudila tesne pred zvonením budíka.. Slniečko svietilo a vtáčiky čvirikali.. Jak vo filme.. Až na to, že toto bolo otravné.. Chcela som sa ešte váľať v posteli, no to škriekanie ma vyhnalo do kúpeľne o dosť skôr, ako som mala naplánované. Keď som bola hotová, natiahla som si čierne legíny, obyčajné sivé tričko a moje obľúbené conversy. Vyšla som z internátu.. Mám čas a aj index.. Dnes to bude dobrý deň.. Pokojne si nájdem miestnosť prednášky a nebudem sa musieť na nikoho obracať.. Aj keď.. Včerajšie stretnutie s Adamom bolo príjemné.. Pristihla som sa pri myšlienke,že by som ho mohla stretnúť.. Áno.. Nevadilo by mi to.. Akoby to osud chcel, Adama som stretla niekde v polovici prázdneho parku..Ale nie za moc príjemnej situácie.. Bil sa.. A bil sa s tým čiernovlasým magorom.. Obaja ležali na zemi. Sakra! Neváhala som ani sekundu a pribehla som k nim.. „Prestaňte!" skríkla som..Na moje počudovanie obaja prestali.. Ako prvý sa postavil čiernovlasý.. Nepovedal nič.. Len mi venoval jeden nenávistný a opovrhujúci pohľad a odišiel.. Sadla som si k Adamovi.. „Si vporiadku?" naozaj som si o neho robila starosti. „Ale áno.."pokúsil sa o úsmev.. Nebol moc zbitý.. Aspoň nie na tvári..Jediné, čo bolo vidieť, bola rozbitá pera.. Vybrala som z batoha servítku a podala mu ju. „Vďaka.." prikývol. „Prečo ťa napadol?" spýtala som sa.. „Ako vieš, že on mňa?" nadvihol pobavene obočie.. Ja som sa však nezabávala. „Ale máš pravdu..Vieš on je trochu výbušný a nepredvídateľný.. Jedno zlé slovo a neovládne sa.." vysvetlil mi. „Nebolo to prvý krát?!"zhrozila som sa. Adam sa zasmial a pokrútil hlavou. „Ani posledný.." dodal. „Prečo ho nenahlásiš?" nechápala som.„Pretože by to nič nepomohlo.. Oliver je totiž môj nevlastný brat.." povedal Adam, a meno Oliver precedil medzi zubami. „Čože je?!" zvolala som. Adam sa už zase zasmial. „Dobre si počula.."postavil sa na nohy a podal mi ruku. Ako včera. Podala som mu tú moju a on ma znova vyšvihol na nohy..

Oliver

Keby tam neprišla zabil by som ho.. Už som mu veľa krát hovoril, nech si meno mojej mami do huby neberie.. Hajzel jeden.. Hrá sa na sladkého cukríčka a všetci mu to žerú.. Aj ona.. Ako sa na neho usmiala.. Pche.. Ďalšia husička, čo je z neho na mäkko.. Nazval ma bratom..Idiot.. Nikdy som nebol a ani nebudem.. Ale je mi to jedno.. Nech si robia čo chcú, pokiaľ sa nebudú starať do vecí, do ktorých ich hovno.. Idú spolu ku škole a smejú sa.. Je pekná.. Ale to nemení nič na tom, že je to len ďalšia obyčajná baba.. Takých bolo..Aj bude..

Lera

Kým sme došli ku škole, Adamovi prestala z pery tiecť krv. Dokonca sa už znova milo usmieval. „Bolo od teba milé, že si nás zastavila.." povedal po chvíli ticha. „Nabudúce to už ale nerob.. Pri Oliverovi nikdy nevieš či mu nerupne v bedni.." na chvíľu sa zamračil.. „Čo som mala robiť? Nechať ho, nech ťa zmorduje?" nadvihla som pobavene obočie. „Prečo myslíš, že mal navrch?" zatváril saurazene. „Videla som to" zasmiala som sa.. Adam mi jemne šťucholdo ramena. „Potvora.." uškrnul sa a v tom zastavil. „Heeeej!! Že ty si sa ma zastala len preto, lebo nevieš kam máš isť!" zvolal a ja som sa rozosmiala. Aj on sa smial, no zároveň hral urazeného.. „Sakra, odhalil si ma.." zašomrala som. „Tak vieš čo, po škole mám síce tréning ale po ňom ti tu spravím exkurziu.." navrhol. „Platí.." prikývla som. „Bol som prekvapený, že si včera nevolala.. Nestratila si sa?" doberal si ma ďalej. „Alebo si nikde nebola?" znova sa zasmial.. „Hahaha.." tentokrát som hrala urazenú ja. „Tak aby si vedel, bola som pekne ďaleko a nestratila som sa!" prekrížila som ruky na hrudi. „Fíhaa ako to?" smial sa ďalej. „Išla som stále rovno.."zamrmlala som a on vybuchol do smiechu.. Ale do takého úprimného a krásneho.. Aj ja som sa musela usmiať aj keď som chcela naďalej hrať urazenú. Zastali sme pred obrovskými masívnymi dverami. „Tu sa prednáša antropológia.. Dám ti radu.. Buď sa celý časpozeraj na profesora Heriča alebo tam radšej ani nechoď.. Neznáša, keď sa mu nevenuje všetka pozornosť.." upozornil ma Adam. Prikývla som. Nebude to problém.. Učenie ma baví.. Vošli sme do miestnosti.. Striaslo ma.. Učiteľ bol už tam.. „Pokoj.."pošepkal mi Adam a postrčil ma ku katedre. Nechápavo som na nehopozrela. „Podpísať prezenčku a nájsť si miesto.." ozval sa profesor. „Prezenčka?" nechápala som.. „Papier, ktorý podpíšu všetci zúčastnený a Herič tak vie, kto má o jeho predmet skutočne záujem.." vysvetlil mi Adam. Došli sme ku katedre, našli sme svoje mená a podpísali sa. Okrem nás tu bolo len päť študentov.. A jedným z nich bol Oliver.. Poobzerala som sa po miestnosti a našla som ho.. Pozeral na mňa a prebodával ma pohľadom. Nabehli mi zimomriavky na chrbte. „Nevšímaj si ho.."pošepkal mi Adam tesne pri uchu a mne sa zimomriavky rozšírili až ku krku.. Adam si to všimol a uchechtol sa. „Blbec.." sykla som po ňom a sadla si do lavice vpredu, aby ma nič nerušilo od výkladu. „Trubka.." zasmial sa Adama a pobral sa dozadu.. Aspoň ma nebude už nič rozptyľovať.. Ani Adam..

Oliver

Prišli ako dve hrdličky.. Adam je znej paf.. Idiot.. Hľadala ma očami.. Tu som.. Keď sa nám stretol pohľad, rozšírili sa jej zorničky.. Adam sa na mňa zamračil a rýchlo jej niečo povedal tesne do ucha.. Mykla sa a odvrátila odo mňa zrak.. Sadla si úplne dopredu.. Adam sa na ňu usmial, išiel dozadu a sadol si za ňu. Cestou mi však venoval naštvaný pohľad..Jeho sračky.. Prednáška sa začala.. Zozačiatku tie isté kraviny čo každý rok.. Poznám to už naspamäť.. Niekde v strede hodiny položil Herič otázku. „Ako by ste čo najjednoduchšie teda definovali antropológiu. Čo to vlastne je?" spýtal sa a pozeral z jedného úbožiaka na druhého. Až skončil pohľadom na mne.„Oliver.." vyslovil moje meno.. Jak ja neznášam keď musím niečo odpovedať.. Všetci sa na mňa pozreli.. Aj ona.. Jej oči boli plné očakávania.. Ale nečakala na hlúpu odpoveď o antropológii.. Bolo v tom niečo iné.. Alebo sa mi to zdalo? „Jeto veda, respektíve súbor vied o človeku" odvetil som takmer automaticky. A stále som sa jej pozeral do očí.. Prečo na mňatak pozerá? „Výborne.." povedal Herič a začal ďalej prednášať. Všetci sa otočili späť k nemu. Až na ňu.. Stále ma pozorovala.. Musel som sa uškrnúť.. Z tohto bude problém. „Slečna Vansová, pokiaľ vás môj výklad nezaujíma, opustite prosím miestnosť.." povedal Herič a ňou šklblo. A máš to..„Ospravedlňte ma, len som sa zamyslela nad jeho odpoveďou.."povedala a pozrela na profesora. „A na čo ste prišli?" spýtal sa jej. „Je neúplná. Vôbec v nej nekonkretizoval problematiku antropológie.." odvetila. „Pán Evans, ako sa vyjadríte k tomuto postoju?" vyzval ma. „Vyjadril som sa dosť jasne.." čomu mám povedať? Nechce sa mi s ním doťahovať.. „Slečna Vansová?" upriamil opäť svoj zrak na ňu. „Súbor vied očloveku môže byť čokoľvek.. Laik sa z tejto odpovede nič nedozvie.. Podľa mňa je nutné spomenúť okrajovo aj typy tých vied.. Či už ide o biologickú, filozofickú, sociálnu alebo inú antropológiu.." Ona sa chce so mnou hádať?! „Otázka bola popísať čo najjednoduchšie definíciu.." zamračil som sa. Opäť sa na mňa pozerala. „Ale ty si to až moc zjednodušil. To je akokeby si povedal, že človek je cicavec.." zamračila sa aj ona. „A nie je?" musel som sa opäť uškrnúť. „To áno, ale nie je sám. Je plno cicavcov a ty si človeka nijako neoddelil od tých ostatných.." tentokrát prepaľovala pohľadom ona mňa. Zaujímavé.. „Dobre.. Áno.. Tento postoj sa mi páči.. Obaja máte na problematiku svoj názor a tak to má byť. Antropológia nemá presne stanovenú definíciu a ľudstvo má na ňu už od nepamäti rôzne názory.." prikývol Herič. „Ako každý iste viete, k tomu, aby som vás pripustil ku skúškam, potrebujem vedieť, že máte ako-také znalosti o tejto problematike. Slečna Vansová a pán Evans mi ich môžu dokázať seminárnou prácou, naktorej budú pracovať spoločne.." povedal Herič a ja som sa prudko nadýchol. Ja a pracovať s niekym?! „Nie!" vykríkol zrazu Adam. „Niečo sa vám nepozdáva pán Hale?" venoval mu Herič jeden zo svojich nie moc príjemných pohľadov. Adam len plytko dýchal.. Nemohol nič povedať.. Haha.. Úbožiak.. „Som rád, že sme si to vyjasnili. A od vás dvoch očakávam prácu najneskôr budúci týždeň.." pozrel striedavo na mňa, a potomna ňu. „To nie je možné.." zamrmlal Adam.. „Pán Hale, druhýkrát ste prehovorili na mojej prednáške bez vyzvania, prosím opustite miestnosť.." povedal Herič a Adam nabral červený odtieň.. „Ale ja.." chcel sa brániť, no Herič len zopakoval ostrejším hlasom „Opustite prosím miestnosť.." Adam sa neochotne postavil, venoval mi nenávistný pohľad a odišiel..Haha.. Akoby som ja za to mohol.. Kretén.. Zvyšok prednášky bol nudný.. Keď Herič skončil, všetci odišli.. Aj ja som chcel, no to by mi nemohla zastať pred lavicou. „Prečo to robíš?!"skríkla na mňa. Neviem o čom hovorí.. „Pozri sa na mňa a vysvetli mi, prečo Adamovi strpčuješ život?!" tresla mi dlaňami po lavici. Pozrel som sa na ňu a ona na moment stuhla. „Asi preto,prečo sa ty staráš do vecí, do ktorých ťa hovno.." odvetil som ľahostajne.. Nemám záujem sa tu s ňou vybavovať. „Adam jemôj kamarát tak ho nechaj na pokoji!" sykla na mňa. „Adam jeobyčajný debil a na tvojom mieste sa starám o seba.. Keby si nebola zo mňa tak mimo, nemuseli sme dostať tú drbnutú seminárku.." naozaj som to povedal? A vlastne, no a čo.. Je to pravda.. Zhlboka sa nadýchla a chcela mi niečo odseknúť.. Ale nevedela čo.. Ostala len tak stáť pri mojej lavici s otvorenými ústami.. Postavil som sa.. „Rozkošné.." zatiahol som ironickya odišiel.. Nebudem sa s ňou zaoberať. Vyšiel som z miestnosti a hneď ma Adam schmatol za tričko. „Daj jej pokoj.." precedil skrz zaťaté zuby.