L.O.V.E.

10.

Bola to posledná šanca a Oliver to vedel.. Mal zaťaté päste.. Rozhodca zapískal a pokynul mu tak, aby hral.. Oliver sa rozbehol a ja som už podľa jeho pohybov videla, že to nebude obyčajná prihrávka. A tak aj bolo.. Napálil to do Adamovej tváre z celej sily.. „Pre Boha!"zhíkla Mia, no to už som bežala dole po schodoch.. Podvedome som vnímala, že rozhodca neprerušil hru a Oliver si spracoval loptu,ktorá sa od Adama odrazila a vystrelil. Gól! Trocha som sa potešila, no momentálne ma hlavne zaujímal Adam.. Rozhodca odpískal koniec.. Dobehla som ku kraju ihriska a v tom k nemu dobehol ošetrovateľ.. Adam mal celú krvavú tvár.. Už som začínala chytať paniku, no vtedy sa pohol.. Vydýchla som.. No opäť som stŕpla, keď ošetrovateľ ukázal, aby priniesli nosítka.. Všetci hráči už boli okolo Adama.. Až na Olivera..Ten už kráčal do šatne.. Idiot jeden! Vedela som, že sa k Adamovi tak skoro nedostanem a nemôžem mu nijako pomôcť, za to môžem urobiť niečo iné.. Zamračila som sa a rozbehla sa ku dverám.. Vbehla som dnu a tam som ho zbadala.. Akurát si dával dole tričko.. „Ty jeden idiot!" zvolala som a dobehla k nemu.„Zlatko, autogramy nedávam.." prehodil nenútene a ja som takmer vybuchla. „Ty kretén, prečo si to urobil?!" skríkla som na neho a začala ho búchať do hrude.. Ani ním nehlo.. Dokonca som mala pocit, že sa na tom zabával.. „Aby sme vyhrali.." odvetila hodil vrch dresu, ktorý držal v ruke, do prázdneho koša na pranie. „Ublížil si mu! Hlupák jeden! Vôbec ťa to neserie?!"kričala som a búšila do neho, ale on tam stál ako skala.. „Asi ťa sklamem, ale moja odpoveď je nie.." povedal ľahostajne.„Prečo-mu-musíš-strpčovať-život!?Ako-môžeš-byť-tak-bezcitný!?" kričala som a pri každom slove som ho udierala do hrude.. Stále nič.. Už som nevládala a vedela som, že moje údery sú už slabé, ale nemohla som si pomôcť..Tak veľmi som bola na neho napálená. „Veď ste rodina.."hlesla som a po líciach sa mi rozkotúľali slzy.. V tom stuhol a chytil mi zápästia.. „Nie sme.. On nikdy nebol a nikdy nebude moja rodina.." precedil cez zaťaté zuby.. Nahol sa ku mne a takmer šepkal „Adam nie je taký svätúšik za akého ho máš..Keby ma toľko neprovokoval, možno by som mu prihral, aj keď viem,že ten čaptavý kokot by netrafil.." povedal.. Nezmohla som sa naslovo.. Adam ho provokoval? Neverím tomu! A aj keby, čím by ho mohol vyprovokovať až k tomuto.. Chvíľu som bola zabraná do svojich myšlienok a vyzeralo to, že aj Oliver.. „Čím ťa už len on mohol provokovať?" spýtala som sa a v tom sa mu zúžili zreničky.. Trhol sa dopredu a ani som sa nenazdala, prisal sa na moje pery tými svojimi.. Nemohla som tomu uveriť! Ja som ho tu búchala a on ma pobozkal! A čo bolo ešte horšie, opäť som spolupracovala.. Všetka tá zlosť sa v sekunde, kedy sa dotkol mojich pier zmenila na túžbu.. Čo to so mnou je?! Chcem to zastaviť! Moje telo ma neposlúcha.. Asi po minúte som sa spamätala, no aj to bola dosť dlhá doba na to, čo sa dialo..Keďže mi stále držal ruky, nemohla som ho tresnúť, za to som sa zaprela o jeho hruď a odtiahla sa. „Týmto.." povedal a uškrnul sa. „Okamžite ma pusti!" sykla som na neho tentokrát ja a na moje prekvapenie ma poslúchol.. Otočil sa mi chrbtom a vytiahol si z tašky uterák.. Chcela som využiť šancu a keď sa znova otočil na mňa, napriahla som sa.. No on bol rýchlejší.. Schmatol mi ruku a pokrútil hlavou.. „Už nie moja.. Už ťa poznám.." povedal s úškrnom a pustil mi ruku.. Cítila som sa bezmocne.. Vzal si sprchový gél a podišiel ku nejakým dverám.. „Idem do sprchy..Pridaj sa ak chceš.." povedal posmešne a odišiel.. A mám to..Zostala som stáť v chalanskej šatni a jediné, čoho som docielila bolo, že ma znova pobozkal.. Bola som nahnevaná sama na seba, že som spolupracovala! Prečo som sa mu tak rýchlo oddala?! Veď je to obyčajný hajzel!!

Oliver

Tréner nám cez polčas povedal len toľko, že je to dobré, máme vydržať a odišiel. Išiel som si len pre vodu, keď som ich započul.. „Počul si, ako sa rozkrikovala? Je dobrá, ešte aj vo futbale sa vyzná!"smial sa Andrej. „Hej, je skvelá.." prikývol Adam.. „Je skvelé, že sa ma tvoja kamarátka zastávala.." zasmial som sa uštipačne. „Nie je to moja kamarátka.." pokrútil Adam hlavou.. „Ale no tak kámo, je fajn, čo takto zmeniť objekt?"zamračil na Adama Gabo.. „Čo si sa do nej rachol?" zamračil sa na neho Adam.. „Nie.. Len je milá a zábavná.." odvetil Gabo..„A nevinná.." zasmial sa Adam.. O čo mu ide? „Kašli na to,vyber si inú.." dohováral mu Andrej.. O  čo im kurva ide? „Nechcem inú.. Chcem túto.. Som zvedavý, či bude taká nevinná aj keď sa bude podo mnou zvíjať v posteli.." uškrnul sa Adam..„Som si istý, že je ešte panna.. A určite sa ešte ani nebozkávala.." vyhlásil.. Jaj keby si vedel debilko.. Musel som sa zasmiať.. „Čo sa rehlíš?" vrhol na mňa Adam odporný pohľad.. „Si totálne zvrátený.." zasmial som sa mu do tváre.„Mal som sa od koho učiť.." žmurkol na mňa a ja som sa musel veľmi premôcť, aby som mu nevrazil.. „Kokot.." sykol som a to už vošiel tréner a zavolal nás na ihrisko.. „Ver tomu, že akonáhle sa dostanem k jej perám, bude taká naivná a ja jej budem môcť vyšukať mozog z hlavy.." povedal ešte Adam Gabovi, ktorý sa zamračil a keď išiel Adam popri mne: „A ver, že na svoj prvý bozk tá slepička nezabudne.." uškrnul sa a keby nevyšiel v tej sekunde na ihrisko, už by mu chýbalo pár zubov..Sám sebe som nerozumel, prečo ma to sralo.. Veď mi je ukradnutá,nie? „Čím ťa už len on mohol vyprovokovať?" spýtala sa. A ja som to nevydržal.. Nerobil som to kvôli nej.. Určite nie..Nechcem s ňou nič mať.. Ale chcel som kurva tomu hajzlovi posrať všetko, čo sa dá.. A začnem tým, že nedostane jej prvý a ani druhý bozk.. Chcela si vedieť, čím ma vyprovokoval? Tak týmto..Opäť som zostal prekvapený, ako dôverne známe mi boli jej pery..Aj keď sme sa bozkávali len raz.. A opäť som mal pocit, že si to užíva.. A kurva opäť len chvíľu.. Odtiahla sa odo mňa a vočiach mala nenávistný pohľad.. „Týmto" uškrnul som sa a v nej znova vskypel hnev.. „Okamžite ma pusti!" rozkázala mi a ja som to s radosťou urobil.. Nemám na ňu čas.. Musím si ísť niečo vybaviť.. Zohol som sa pre uterák a v jej tieni som zbadal ten pohyb.. Musel som sa sám pre seba zasmiať.. Schmatol som jej ruku a ona na mňa prekvapene mrkala.. Tie oči.. Najradšej by som ju tu v tejto sekunde pretiahol.. Naozaj? Chvíľu som zostal neistý sám sebou.. Musel som ju pustiť, pretože ma takmer začala páliť pokožka z toho, ako som ju držal.. Ešte stále bola zadýchaná z nášho bozku.. „Idem do sprchy.. Pridaj sa ak chceš.." povedal som s úsmevom a odišiel do spŕch.. Nebol by som prekvapený, keby došla.. Haha.. A rozhodne by som nebol proti..