L.O.V.E.

5.

Zamračila som sa na osobu predo mnou.Bol to vysoký chalan s hnedými vlasmi a orieškovými očami.„Ahoj.." usmial sa na mňa. „Ahoj.." odvetila som neisto.„Čakáš tu na mňa?" spýtal sa. „Ani nie.." zavrtela som hlavou. „Škoda.." uškrnul sa. „Som Dávid.." podal mi ruku.„Ja som.." chcela som sa mu predstaviť, no on mi skočil do reči. „Viem dobre kto si.. V šatni sa nehovorilo o nikom inom ako o Lere Vansovej.." oznámil mi, akoby sa nechumelilo. „O mne?"nechápala som. „Si Lera, však?" nadvihol jedno obočie.Prikývla som. „Tak potom áno, o tebe.." pri tom -o tebe, mi šťuchol prstom do čela. „Keď nemáte lepšiu tému.." mykla som ramenami akože nič, no pravdou bolo, že som chcela vedieť prečo sa o mne rozprávali.. A či sa do debaty zapojil aj Oliver..Prečo mi stále vŕta v hlave? „Čakáš na Adama?" oslovil ma znova Dávid. „Hej.." prikývla som. „Chodíte spolu?"vybafol na mňa. „Čo?! Nie!" ohradila som sa. „Myslel som si..Ale Adam nechcel odpovedať priamo.. Takže si volná?" uškrnul saa ja som jemne sčervenala. „Čo je ťa do toho?" ozvalo sa za Dávidovým chrbtom. Adam! Usmiala som sa.. Som zachránená.. „Ty hovädo jedno, chvíľu som ti naozaj baštil, že si ju zbalil.."zasmial sa Dávid. „A veľmi si závidel.." zasmial sa aj Adam..Stále sa bavia o mne?! „Daj si pozor kočka, tento tu si na teba robí zálusk" zvolal Dávid a Adam sa uškrnul. „Debil.."pokrútil hlavou, no usmieval sa. Dávid sa znova rozosmial. „Taksa zatiaľ majte.." kývol nám hlavou a so smiechom odišiel.„Pripravená?" pozrel na mňa Adam. „No neviem neviem, po tom,čo som si tu pred chvíľou vypočula.." zatvárila som sa, že váham. „Bojíš sa ma?" nadvihol obočie a priblížil sa kumne.. V tej chvíli som naozaj nevedela, čo od neho čakať.. „Mám sa ťa báť?" takmer som zašepkala. Adam sa len uškrnul a odtiahol sa. „Zapamätaj si, že nikdy neurobím nič, čo by si nechcela.." povedal a vykročil.. Chvíľu mi to trvalo.. Ako tomyslel?? Dobehla som ho a naposledy som pozrela na miesto, kde mi Oliver zmizol z dohľadu. Bol preč..

Oliver

Priblížil sa k nej a mnou myklo.. Tej skurvený blonďavý hajzel.. Ako len môže..Bola z neho úplne paf.. Obzrela sa.. Musel som sa pritisnúť bližšie ku stromu, aby ma nezbadala.. Čo hľadala? Prečo na ňu vlastne pozerám? Odchádza s ním.. Zvoní mi mobil.. Volá mi to číslo.. Nedvíham.. Nedokážem si usporiadať myšlienky..Potrebujem vypnúť.. Ešteže je Piatok.. Poberiem sa na svoju izbu,schmatnem peňaženku a odchádzam.. Neviem ju dostať z hlavy..Znova mi zvoní mobil.. Znova to číslo.. Znova nedvíham.. Sadnem si na svoje miesto pri bare a objednám si whiskey.. Jednu.. Dve.. Je ešte s ním? Tri.. Zvoní mobil.. To číslo.. Nedvíham.. Štyri..Kde je? Päť.. Mobil.. Číslo.. Šesť.. Stále zvoní.. Sedem.. Chcem ju vidieť..Nesmiem..Vyjdem von.. Je tma.. Chcem ju vidieť.. Nesmiem.. Mobil..Musím!

Lera

Bola už tma keď sme sa s Adamom vrátili pred školu.. Ukázal mi celý kampus a ja som zistia, že je to tu obrovské.. Toľko krásnych miest, kde sa človek môže učiť, zabávať, alebo len odpočívať.. Je to tu ako z filmu, až na to, že toto je skutočné a mám do všetko k dispozícií. Dokonca som zistila, že Adam je super kamarát.. Je milý, aj keď mi stále v hlave vŕtala tá veta, čo povedal.. Nič čo by som nechcela.. „Pamätáš si vôbec niečo?" zasmial sa.„Ale áno.." prikývla som. „Čo sa ti najviac pozdávalo?"vyzvedal. „Asi tá stará hojdačka, tam úplne vzadu.." Áno..určite to bola ona.. Aj keď neviem, či by som sa odvážila sadnúť si na ňu, pretože je naozaj stará a určite aj sprášivená, noto sa mi na nej aj páčilo.. Bola celá obrastená machom a kvetmi ťahajúcimi sa po starých lanách, ktoré držali hojdačku vo vzduchu. „Áno.. Aspoň viem, kde ťa budem hľadať.." žmurkolna mňa.. Znova ma priviedol do jemných rozpakov a zaliala mačerveň. „Keď chceš, poukazujem ti aj mesto.." navrhol..„Ďakujem, ale myslím, že najprv musím spracovať dnešné poznatky a to chvíľu potrvá.." musela som odmietnuť.. Mala somz toho zvláštny pocit.. Nevadilo mi byť v Adamovej prítomnosti,ale odkedy mi Mia povedala, že je sukničkár, Dávid, že má na mňa zálusk a on sám, že neurobí nič, čo by som nechcela,nevedela som sa pri ňom poriadne uvoľniť. „V poriadku.. Idem s partiou do jedného klubu tu neďaleko.. Pridáš sa?" zahľadel sa mi do očí.. Tie jeho hrejivé a veselé oči.. „Myslím, že by som mohla.." prikývla som. „Paráda.. Volá sa to Gunners, podľa jedného futbalového tímu.. Je to hneď na rohu keď pôjdeš rovno z kampusu.. Alebo.. pôjdeme spolu?" spýtal sa a znova mal v očiach niečo hravé.. „Nie!" vyhŕkla som rýchlo.. Možno až moc.. „Ja.. musím sa ešte nachystať.. Zbytočne by som vás zdržiavala.." dodala som už miernejšie. Adam sa na mňa skúmavo zahľadel.. „Viem kde to je.. Išla som už okolo.." pokúsila som sa o úsmev. Adam na mňa ešte chvíľu pozeral, no potom sa usmial a prikývol. „Tak sa tam vidíme" zamával mi a odkráčal..Asi tri minúty som tam ešte stála a premýšľala, prečo som vlastne súhlasila.. Ja do klubou moc nechodím.. Nemám to tam rada.. Už som sa chcela pohnúť smerom na internát, keď v tom zamnou prehovoril chrapľavý hlas.. „Ty ho nechceš, všakže?"bol tesne za mnou a keď som sa prudko otočila, od zelených prenikavých očí ma delilo asi tridsať centimetrov. Bol to on..„Oliver.." vydýchla som jeho meno.. „Áno, to som ja.. Ty si Lera a stále si neodpovedala.." uškrnul sa. „J-ja.." začala som jachtať, no nenechal ma nič povedať. „Nemusíš to hovoriť..Je to na tebe vidieť.." Povedal s úškrnom na tvári, no jeho hlas bol stále mrazivý a.. opitý? „Ty si pil?" spýtala somsa. Uchechtol sa.. „Neriešime tu mňa.." jemne pokrútil hlavou.. „Ale teba.." dodal a znova sa mi zapozeral do očí.Mala som pocit, že mi vidí až do vnútra.. Do každého zákutia v mojej mysli.. A duši.. Čo je to s tými očami.. Bolo mi to nepríjemné, pretože som mala pocit, že som pred ním úplne nahá.. „Prečo si súhlasila?" spýtal sa a vytrhol ma tak zmojich myšlienok. „S čím?" nechápala som, o čom hovorí.. O tej seminárnej práci? „S tým, že tam pôjdeš.." odvrkol spohľadom stále zapichnutým do mojich očí.. Cítila som, ako sa mi do líc zbieha červeň.. Jeho jemný úškrn mi napovedal, že si je vedomí toho, ako ma dostáva do rozpakov.. Ale so mnou sa ti milý Oliver túto hru hrať nepodarí.. „Pretože tam chcem ísť.."vyhlásila som a tvárila som sa sebaisto. „Jasné.." zatiahol ironicky. „A čo je teba do toho?" jemne som podvihla bojovne bradu.. Oliver sa zasmial.. Ale vôbec to nebol úprimný smiech.„Máš pravdu.. Je mi to skurvene jedno.." povedal a mňa znova striaslo.. Ako môže byť taký chladný? Venoval mi ešte jeden opovrhujúci pohľad a odišiel.. Čo to malo do pekla znamenať?

Oliver

„A čo je teba do toho?" spýtala sa ma a z očí jej začala sršať zlosť..Pobavila ma.. Ale nie natoľko, aby som sa ňou ďalej zaoberal.. Bol hlúpy nápad ísť za ňou.. Hlúpy ako ona sama.. Neviem, čo ma to pochytilo, muselo mi jebnúť.. „Máš pravdu.. Je mi to skurvene jedno.." fľochol som na ňu a ona nevedomky pri slove skurvene podskočila.. Je úbohá.. Odišiel som.. Nebudem s ňou strácať čas.. Vytiahol som mobil z vrecka a vytočil číslo.. „Kde si?!"štekol som doň. „Vidím, že niekto tu už má dobrú náladu.."zasmiala sa osoba na druhej strane linky.. „Tak ma nepokúšaj.."precedil som skrz zuby.. „Na rohu.." bola odpoveď.. Je dobré že aj oni sa ma boja.. Moji kamaráti.. Pche.. Ako keby na nich záležalo. „Zožeň kurvy.." rozkázal som a vypol som hovor..Áno.. sex je to čo teraz potrebujem.. To slastné uspokojenie.. To mi pomôže vyhnať z hlavy tie jej skurvené oči..

Lera

Keď som bola konečne so svojím výzorom spokojná, vzala som si kľúče,peňaženku, mobil a vyrazila som von.. Rovno z kampusu a na rohu..Zopakovala som si Adamové slová. A tak aj bolo.. Hneď na prvej križovatke sa na rohu týčil podnik, ktorý mal nad vchodom veľký nápis Gunners a po bokoch dve malé delá.. Trefné.. Vošla som dnu a ovalil ma dym z cigariet.. Ble.. Poobzerala som sa okolo seba, no Adama som nikde nevidela.. „A ty čo moja, stratila si sa?"omotali sa okolo môjho pása silné ruky. Trhla som sebou a vyšmykla som sa zovretiu. Predo mnou stál mohutný chlap s priopitým výrazomna tvári. Šklebil sa. „Ani nie.." odvetila som váhavo a chcela odísť, no on ma schmatol za zápästie a otočil k sebe. „Nevadí,aj tak ti so mnou bude lepšie.." povedal a mne udrel do nosa zápach z jeho úst.. „Pochybujem.." zamrmlala som a chcela si oslobodiť zápästie, no jeho stisk bol silný.. „Nepochybuj.."uškrnul sa a nechutne si oblízol vrchnú peru. „Pustite ma!"skríkla som, no cez hlasnú hudbu ma nemohol nikto počuť.. Sakra!„Niečo za niečo.." hovoril chlap slizkým hlasom. Začali sa mi drať slzy do očí.. Takto to nemalo byť.. Takto to vôbec nemalo byť.. Už som videla ten záblesk v jeho očiach.. Potiahol rukou a tým si ma k sebe pritiahol bližšie.. No skôr, ako som mohla na neho naraziť, niekto mu chmatol ruku.. Stál mi chrbtom, no ja som už dôverne poznala tú sivú mikinu.. Oliver.. So zatajeným dychom a strachom v očiach som čakala, čo sa stane.. „Ale no ták, ona to chce!" fľochol chlap na Olivera. „Ja viem.." odvetil Olivera mňa zmrazilo.. On vie?! „Ale je moja.." precedil cez zuby a ja som sa mierne začervenala.. „Vždy musíš mať tie najlepšie.."zašomral chlap a pustil ma.. Konečne som vydýchla.. Moje zápästie však nebolo na slobode dlho, pretože ruku toho chlapa vystriedala Oliverová. Zdrapil ma a ťahal za sebou niekam hlbšie do baru.Išiel rýchlo a ja som za ním ledva stíhala.. V hmle z dymu som zrazu rozoznala známu tvár.. Adam.. Okamžite ako nás zbadal sa postavil, no to už sme boli pri ňom. „Na.." štekol Oliver a sotil ma do Adamovej náruče..