L.O.V.E.

11.

Lera

Čakala som pred šatňami a kúsala si spodnú peru.. Prešlo desať minút a nikto nešiel dnu ani von.. Bola som totálne na nervy.. Jednak z Olivera,no hlavne preto, lebo som nevedela, čo je s Adamom.. Za pár minút vyšiel von Andrej.. „Ako mu je?!" pribehla som k nemu.. „Bude to dobré.. Nos nemá ani zlomený, len mu začal krvácať.. Berieme ho pre istotu do nemocnice, či nemá otras mozgu.." oznámil mi a ja som si vydýchla.. „Dobre.." prikývla som.. „Máš ho rada,však?" usmial sa Andrej.. „Áno.. Je to fajn chalan.."pokúsila som sa o úsmev.. Andrej sa však už neusmieval.. „Deje sa niečo?" spýtala som sa. „Nie.. Všetko je v poriadku.."odvetil stroho a v tom vyšli aj ostatní.. Aj Adam išiel po svojich.. „Čakáš na mňa?" uškrnul sa. „Nie, len tak tu postávam.." zamračila som sa na neho a on sa zasmial. „Bolí to?" spýtala som sa. „Zažil som aj horšie.. Ale dajaké bolestné by som mohol dostať.." žmurkol na mňa.. „To ťažko.."vyplazila som mu jazyk.. „Tak nič no.." zatváril sa urazene..„Tak poď, nech to máme čo najskôr za sebou.." potiahol ho za rukáv Andrej. Všetci odišli a ja som tam zostala stáť, zavalená svojimi myšlienkami..

Adam

Tej debil to spravil schválne.. Všetci to vedia.. Len nechápem, čo ho tak vytočilo.. Vždy to bol kokot, ale toto by som od neho nečakal..Ale šupa to bola poriadna.. Mám šťastie, že to nie je zlomené..Nevadí, aspoň ma bude môcť malá poľutovať.. „Nevysereš sa na to?" spýtal sa Andrej, akoby vedel na čo myslím.. „Tak to teda nie.. Za chvíľu je moja.." uškrnul som sa. „Je to dobrá baba a naozaj sa o teba bála.." zamračil sa.. „Mala by sa báť skôr o seba.." zasmial som sa.. „Myslíš, že to Oliver spravil schválne?" ozval sa zozadu Gabo. „Určite áno.." prikývol som.. „Ale.. myslím.. kvôli nej.. Počul ťa v šatni a už tam zatínal päste.." povedal Gabo a ja som zvraštil čelo.. Urobil by to kvôli nej? „To určite.." prehodil Andrej ironicky.. „Ako vieš?" spýtal som sa.. „Poznáš ho.. Všetci ho poznáme..Nikdy by neurobil nič pre nikoho.. Pochybujem, že by v tom bola ona.. Proste mu preplo ako vždy.." povedal Andrej.. To je pravda..Na svete neexistuje väčší sebec ako Oliver.. Ja som bol sviňa,ale on je diabol.. „To je pravda.. Tá baba ho nezaujíma.. Tak ako ostatné.." súhlasil som. „Ako je to teraz u vás? Nemal by sa otec vrátiť domov?" ozval sa Denis. „Mal.. Už sa neviem dočkať.." zatiahol som a prevrátil očami.. „Chce aby sme došli z intráku a boli s ním doma.." oznámil som im. „Pôjdeš?"vyzvedal Andrej. „Asi hej.. O Oliverovi pochybujem.. Nenávidí môjho otca a odkedy jeho matka skapala, nemá dôvod k nám chodiť.." mykol som ramenami. „Tvoj otec ho stále ale pokladá za svojho, že?" spýtal sa Gabo.. „Hej.. Našťastie mu Oliver jasne dáva najavo, že to tak nie je.." prikývol som. „Niekedy mi ho je ľúto.." zatiahol Denis.. Všetci sme na neho divne pozreli.. „Ale tak.. Zoberte si, čo sa mu stalo.." zodvihol ruky v obrannom geste.. „Sú to jeho sračky.." precedil som medzi zubami a chalani pochopili, že sa o ňom už nechcem baviť.

Lera

Išla som pomaly cez park a premýšľala nad tým, čo povedal Oliver.. Že Adam nie je taký svätý ako sa zdá.. Že to hovorí zrovna on! Pche!Zastala som, keď sa chodník rozdvojoval.. Nechce sa mi ísť naintrák.. Pôjdem sa radšej prejsť.. Vykročila som teda smerom k mestu.. Išla som dlho.. Ale stále rovno.. Nechcem sa predsa stratiť.. Prišla som zrazu k tomu parku s jazierkom.. Chvíľu som váhala, či tam ísť.. Čo ak tam bude Oliver? No hneď som tú myšlienku zavrhla.. Nemôžem mať na neho takú smolu.. Vošla som do parku.. Nikto tam nebol.. Pousmiala som sa na kačičky, ktoré si bezstarostne plávali na hladine.. Niekedy by som chcela byť kačka..Celý deň nič nerobiť.. Plávať si, napchávať sa chlebom, ktorý mi niekto podhodí a keby ma to prestalo baviť, proste by som odletela.. Hej.. A kým by som si našla nejakú zábavu, zastrelili by ma poľovníci.. Musela som sa zasmiať nad mojimi sprostými myšlienkami.. Začal mi vo vrecku vibrovať mobil a keď som ho vytiahla, takmer som odpadla.. Čo po mne tento môže chcieť.. Na displeji sa zobrazovalo len číslo, no ja som presne vedela, komu patrí.. Bol to Filip, môj bývalý.. „Čo chceš?" zodvihla som.. „Chcel som ťa počuť.." odvetil a znel krotko.. Na ako dlho? „Tak ma počuješ, ešte niečo?" spýtala som sa otrávene.. „Porozprávať sa.." znela odpoveď.. „Filip, na to je už neskoro, nemyslíš?" zamračila som sa. Mal možnosť sa so mnou rozprávať, no dal prednosť nejakej dlhonohej primadone!„Nikdy nie je neskoro.." počula som mu na hlase, že už štartuje.. „Asi ťa sklamem, ale nikdy sa práve stalo prítomnosťou.." sykla som na neho.. „Takto sa so mnou nebav!"skríkol.. A už je to tu.. „Keď ti kurva poviem, že sa chcem rozprávať, tak budeš dobrá a budeš sa so mnou baviť!" kričalna mňa.. „Vieš čo zlatko, ja keď ti poviem, že sa máš dať vypchať, tak sa daj kurva vypchať!!" skríkla som pre zmenu ja na neho a položila som.. Otočila som sa a zbadala troch chalanov, ako sa na mňa uškŕňajú.. Jedným z nich bol Paťo, ten úchyl..Vlastne už neúchyl.. Či? „Nehovorila si s Oliverom, že nie?"spýtal sa pobavene Paťo.. „Nie.. To bol bývalý.. Prisahám, že väčšieho kreténa som v živote nestretla!" zavrčala som a v tom som si uvedomila, že im do toho nič nie je.. Tí dvaja za Paťom sa uchechtli. „Kam máš namierené?" spýtal sa Paťo.. „V podstate nikam.." odvetila som neisto.. Stále som si nebola istá,či mi dá pokoj, alebo nie.. Aj keď, poobede sa zdal v pohode..„Tak môžeš ísť s nami.." zablyslo sa v očiach jednému znich.. Sakra! „Vlastne nie.. Musím ísť  za.. za.. za Oliverom.."vykoktala som.. „Tak to máme spoločnú cestu!" zvolal Paťo,objal ma okolo ramien a začal kráčať, pričom ma tlačil pri sebe.. Dvojité sakra!! Prešli sme cez park, pár ulíc a vošli do dvoru jedného z domov.. Čo teraz?! Mám utiecť? Mala by som vôbec nejakú možnosť utiecť? No ani som to nestihla skúsiť a už ma vtisli do domu.. Boli tu dajaký chalani a zopár striptérok..Kurnik ako som sa sem vôbec dostala?! Chcela som utiecť, ale nebolo ako.. Okolo ramien ma stále držal Paťo.. Zúfalo som na neho pozrela.. Tváril sa sebavedome.. No v stotine sa mu na tvári objavil strach a stiahol zo mňa ruku.. Zmätene som na neho pozrela.. „To nemyslíš kurva vážne.." započula som známy chrapľavý hlas.. Otočila som sa tým smerom a moje tušenie sa potvrdilo.. Oproti mne stál Oliver.. Päste zaťaté, až mu obeleli hánky a v očiach zlosť.. „J-ja som ju len odprevadil.."zodvihol Paťo ruky v obrannom geste.. Oliver sa zamračil..„Hovorila, že aj tak mala namierené za tebou, tak som sa postaral,aby sa jej nič nestalo.." vysvetlil rýchlo Paťo.. Oliver k nám podišiel a nespúšťal z neho pohľad.. A že poriadne zahlídal..Ak by mohli pohľady zabíjať, Paťo by už bol mŕtvy.. A ja tiež..Už v prvý deň, čo som Olivera stretla.. „P-pokoj kamoš..Stretli sme sa poobede a v-všetko sme si vyjasnili.. Pochopil s-som,je tvoja.. N-nič neskúšam.." jachtal Paťo.. Všetci na nás pozerali, čo sa bude diať.. Oliver sa uškrnul a povolil zovretie pästí.. „Moja.." povedal, viac menej pre seba a podišiel bližšie ku mne.. Zdrapil ma za pás a pritiahol k sebe..