Guardian

4. Kapitola

Nočný vánok sa mi pohrával s vlasmi. Otvorila som oči a zistila, že ma niekto nesie na chrbte. Nedokázala som otočiť hlavu a zistiť, kto to je. Nevedela som, kde sa nachádzam. Nemohla som si na nič spomenúť...

Znova som zavrela oči. Oprela som si hlavu o rameno dotyčného a ani neviem ako som sa znova ponorila do tmy.

------------------

Trhlo so mňou, čo spôsobilo, že som sa prúdko posadila. Ihneď ma zasiahla obrovská bolesť hlavy. Moja ruka automaticky vyletela k hlave. Vydala som zo seba nejaký zvuk v podobe psieho kňučania.

Obzrela som sa okolo seba. Nachádzala som sa na hotelovej izbe v mojej posteli. Hodinky ukazovali 5:47, čiže spánok sa mi už neoplatil. Zhodila som zo seba paplón a opatrne sa postavila na nohy. Neskutočne mi treštila hlava a zvieralo sa mi hrdlo. Keď som si spomenula, čo sa stalo, všetko som pochopila. Pomalým krokom som sa vydala smerom ku dverám, za ktorými bola obývačka.

Zastavila som sa medzi dvermi. Naskytol sa mi pohľad na Baekhyuna bez trička, ako sa snaží si vyčistiť strelnú ranu na ramene. Na stole pred ním sa nachádzala malá miska, v ktorej bol náboj, ktorú pravdepodobne vybral z rany. Všade okolo neho bolo množstvo krvavých servítiek. Krv mu z jeho rany tiekla cez celý hrudník.

"Pomôžem ti..." vydala som zo seba tichý, zachrýpnutý hlások. Čudovala som sa, že to vôbec počul. Otočil na mňa pohľad a povzdychol si.

"Zvládnem to sám. Choď si ľahnúť, potrebuješ si oddýchnuť." zahľadel mi do očí. Jeho pohľad pôsobil bezcitne, ale pri tom tie slová myslel milo...

"Nie, nedokázala by spať, keď ťa kvôli mne skoro zabili!" skrčila som obočie a dala ruky v bok. Podišla som k nemu, sadla si vedľa a do ruky vzala pár lekárských štvorčekov. Najskôr som mu však na ranu nastriekala dezinfekciu. To ho zrejme dosť zaštípalo, keďže od bolesti zavrel oči. Súcitne som sa na neho pozrela a štvorčeky som priložila k rane. Tie sa okamžite začali nasiakovať krvou. Celé rameno aj s vrstvou štvorčekov som mu zviazala dvomi obväzmi.

Následne som šla do kúpeľne a vzala uterák. Ten som jemne namočila do vlážnej vody a utekala späť za Baekom. Uterákom som mu začala utierať všetku krv na hrudi, ktorá mu stiekala z rany. Baekhyun na mňa celý čas upieral pohľad.

"Tak, hotovo." zvolala som, keď som konečne dokončila svoju prácu. Ruky sm dala v boj a vystrela sa.

"Červenáš sa."

"He?" nervózne som sa chytila za líca. Boli doslova horúce, čiže som musela byť červená ako chilli paprička. Pozrela som sa do zeme a snažila sa ignorovať jeho pohľad na mne.

"Idem do izby." otočila som sa s plánom odísť, avšak to by ma nemohol chytiť za ruku.

"Stoj." povedal dosť prísne a zvýšil hlas. Dokonca som sa zľakla, no nedala som to moc na sebe poznať. Potiahol ma za ruku tak silno, že som sa zakoptala a spadla rovno na neho. Šikovnosť sa pozná.

Svoju tvár som mala len kúsok od tej jeho. Takmer sme sa dotýkali nosmi a pozerali si hlboko do očí. Začalo mi rychlo byť srdce a nemohla som sa odtrhnúť od jeho očí, ktoré boli tmavšie ako noc. Baekhyun vyzeral jemne vystrašene, čo som u neho ešte nevidela. Bolo to, ako keby sa mu úplne zmenila povaha.

"Eh, prepáč." rýchlo som sa oddialila a začala sa obzerať všade, len nie na neho.

"Pozri sa na mňa." jednou rukou ma chytil za bradu a nasmeroval moju hlavu tak, aby som sa mu znova pozerala do očí. To mu to pred tým nestačilo?

"O čo si sa pokúšala?" zvážnel a skrčil obočie. Prešiel mi mráz po chrbte. Za pár hodín, čo ho poznám som sa naučila jednú vec - tento pohľad neznamenal nikdy nič dobre.

"Heh? Kedy?"

"Keď si mi dala do pitia tie prášky na spanie. To si bola vážne tak hlúpa, že si si myslela, že ti na to skočím? Ihneď, ako si opustila hotel som ťa začal sledovať, no na chvíľku som ťa stratil z dohľadu. A tom nám bolo takmer obom osudné." na začiatku bol v jeho hlase znieť podtón posmechu, ale na konci bol znova vážny. Pozrela som sa do zeme. Mal pravdu. Nemohla som očakávať, že to na neho zaberie.

Baekhyun mi konečne pustil bradu, za ktorú ma doteraz držal. Vôbec by som sa nečudovala, ak by mi tam zostala modrina. Má totiž dosť silný stisk.

"Ja neviem, čo ma to popadlo. Chcela som sa proste prechádzať po meste, v noci to je najlepšie. Máš kľud, ľudí je na ulici málo a mesto vďaka svetlám a mesačnému lesku pôsobi krajšie..." dostala som zo seba na jeden dych. Bála som sa, čo mi teraz spraví. Zbije ma? Nakričí na mňa?

"Aspoň, že si v poriadku..." povzdychol si nad mojou nemožnosťou a pokrútil hlavou. Jednou rukou sa zaprel o stolík a snažil sa postaviť. S obavami som sa na neho pozerala a bola pripravená zareagovať, keby náhodou spadol.

"Zabil si ich?" spýtala som sa, keď sa bezpečne postavil na nohy a držal rovnováhu. Skrčila som obočie a snažila sa znieť i vyzerať vážne. Baekhyun sa na mňa prekvapivo pozrel. Zrejme ho táto otázka zaskočila.

Dlho som čakala na odpoveď, ktorú som potrebovala vedieť.
Pozrel mi hlboko do očí a jemne prikývol hlavou.

"A-Aha..." začala som koktať a nekontrolovane sa triasť. Stalo sa to znova. Znova som bola súčasť vraždy, ktorá mi to pripomenula. Pred očami sa mi začali objavovať spomienky na moju matku, ktorú zabili, keď sa ma snažila brániť. Vtedy som bola ešte dieťa, čo sa nedokázalo o seba postarať. Zomrela kvôli mne. Zabilibju rovno pred mojimi očami, jej bezvládne telo s fľakom krvy na oblečení padlo na zem. Začala sa mi točiť hlava a slzy mi prekážali v pohľade.

"MinJee? Si v poriadku?" Baekhyun položil svoje ruky na moje ramená. Prestala som sa triasť, no slzy stále voľne prúdili po mojej tvári. Nedokázala som sa prinútiť rozprávať, tak som len jemne prikývla hlavou.
Sadol si vedľa mňa a svoje ruky obtočil okolo môjho drobného tela. Prekvapene som sa na neho pozrela a nadvyhla obočie. Vážne ma práve objal?

Využila som však tejto situácie a oprela si hlavu o jeho hruď. Po slzách som mala stále mokré cestičky na líciach, ktoré som utrela dlaňou. Baekhyun siahol po deke, ktorou nás zakryl a vrátil sa do svojej pôvodnej polohy.

A v tom som si to uvedomila...

--------------------------------------------

*Chenov hlas* Hello Angel~
Tak po týždni tu je nová kapitolka, ktorá je aj tak o ničom :DDDD
Ale snáď sa vám aspoň trochu páčila ^^
Btw tiež si stále idete na tej Layovej novej pesničke? :3