Guardian

Prológ

V rukách som zvierala rozčítanú knihu. Ležala som vo svojej obľúbenej polohe tak, že som mala svoje nohy vyložené na stene, o ktorú sa opieralo čelo postele. Zaujato som sledovala strop, akoby to bolo niečo zaujímavé.
No ja som v tom videla viac, než len strop. Bol to jeden zo základov tohto obrovského domu, skôr vily.

"Slečna MinJee, váš otec vás zháňa." vyrušil ma z myšlienok hlas jednej z našich služiek. Vďaka nim sa občas cítim ako rozmaznaná dcéra zazobaného milionára. I keď realita od toho nebola zrovna ďaleko. Avšak mala som ich rada, stáli pri mne a vypočuli si ma, keď som to najviac potrebovala - po smrti mojej matky.

Kývla som hlavou na znamenie porozumeniu, knihu som odložila na nočný stolík a postavila sa na nohy. Kľudným krokom som prešla okolo služky a zavrela dvere od izby. Ocitla som sa na dlhej chodbe, na ktorej konci bola menšia pracovňa alebo kancelária môjho otca, kde som mala namierené. Ako vždy, keď som šla touto chodbou som si prezerala rodinné obrazy vysiace na stenách. Pri dverách kancelárie bol môj obľúbený. Zastavila som sa a znova si ho prezerala. Bola som na nej ja a moji rodičia na dovolenke v Japonsku. Po chvíli som sa však uvedomila a zaklopala na dvere. Nečakala som a vošla dnu. Otec odložil nejaké papiere a pero, ktorým ich vypisoval. Oprel sa o svoju stoličku a vzhliadol mi do očí.

"Počula som, že máš pre mňa dôležitý oznam." narovnala som sa a zopakovala gesto, čo on pred chvíľou. Otec mal oceánovo modré oči, pretože nepochádzal z Kórei, ale z Veľkej Británie, narozdiel od mojej matky, ktorá mala krásne hnedé oči ako čokoláda.

"Áno. Je tu niečo, čo som ti zabudol oznámiť dopredu a preto to pre teba bude možno moc rýchlo." začal. Mne bilo srdce ako o závod a začala som byť nervózna. Znel dosť vážne.

"Potrebujem presadiť svoj nový projekt a preto pôjdem na nejaké obchodné pojednávania. Lenže tie budú v Číne a preto ťa tu nenechám samú a pôjdeš so mnou." odložil svoje okuliare vedľa pracovného Notebooku. V ten moment som myslela, že sa mi sníva.

"To myslíš vážne? Do Číny som sa vždy chcela pozrieť!" snažila som sa zachovať kľud, ale v mysli som sa skĺzala po dúhe a radostne kričala.

"Zbal si svoje veci. Budeme tam týždeň a poletíme už zajtra ráno." prekrížil si ruky na hrudi. Prikývla som a odišla z miestnosti.

V izbe som otvorila všetky skrine, ktoré mám a z pod postele vybrala cestovnú tašku. Začala som do nej hádzať veci, ktoré budem potrebovať, alebo som si to aspoň myslela. Okrem oblečenia a hygieny som si tam nezabudla pribaliť knihu, fotoaparát a slnečné okuliare. Sadla som si na posteľ a začala rozmýšľať, či som si zbalila všetko.

Po ukrutných dvadsiatich minutách som skonštatovala, že mám všetko potrebné a premiestnila sa do kuchyne, ktorá skôr pôsobila ako jedáleň. Na stole ma čakala večera, ktorú mi pripravila HaNeul, slúžka, ktorej najviac verím a mám s ňou kamarádsky vzťah. Sadla som si za stôl a pustila sa do toho. HaNeul bola skvelá kuchárka, čiže som sa nemusela báť, že by mi to nechutilo.

Po večeri som zaniesla tanier a pohár do drezu a znova odpochodovala do svojej izby. Schytila som do ruky svoj mobil a trochu preštudovala, čo je nové vo svete, čiže Facebook.

Z chvíľky sa stala hodina a ja som takmer s mobilom v ruke zaspala, keby som nespadla z postele. To ma donútilo ísť do svojej vlastnej kúpeľni, osprchovať sa a umyť si zuby. Následne sa prezliecť z oblečenia a zaľahnúť do mäkkej postele.

-----------------------

Ahoj
Tak toto je prológ k môjmu novému príbehu :) Zatiaľ je to níc moc, ale snáď vás to po čase zaujme a bude sa vám príbeh páčiť ^^