Guardian

6. Kapitola

Po troch hodinách sme sa už rozhodli vrátiť do hotela. Za ten čas sme si stihli poobzerať letný palác a to najdôležitejšie - najedli sme sa.

Vstúpili sme do sály hotela a mierili k výťahu, ktorý nás vyviezol na poschodie, kde sa nachádzal náš 'byt'. Baekhyun odomkol kartou dvere. Vyzuli sme si topánky a vošli dnu. Ihneď som sa zvalila do obývačky na gauč a začala ľutovať svojich úbohých nožičiek, že museli kráčať takú obrovskú diaľku.

"Chúdiatka moje, už vás nikdy nebudem takto týrať..." prstami som znázornila plač a nahodila smutný kukuč. Schytila som mobil a šla medzi hudbu. Pustila som si The Hills od The Weeknd-a. Začala som si potichu pospevovať.

Ani som sa nenazdala a tancovala som po obývačke do rytmu hudby. I keď som pri tom vyzerala ako tuleň, čo dostal infarkt, vôbec mi to nevadilo.

"I only fuck you when it's half past five~" ozvalo sa kúsok od môjho ucha, čo ma poriadne vystrašilo. Nadskočila som a otočila sa. Stál tam Baekhyun. Jak nečakané.

No ihneď sa mi niečo nezdalo. V jeho očiach bolo zase niečo nečitateľné.

Chytil ma za zápästie a zhodil na posteľ. Rukami sa podopieral vedľa mojej hlavy. Díval sa mi hlboko do očí. Nakoniec sa sklonil ku mne a svoje pery pritiskol na môj krk. Zalapala som po dychu. Nevedela som, čo mám robiť. Otočila som hlavu v pravo a do očí mi ihneď vpadli hodiny.

17:30

Snáď nechce-

Tok mojich myšlienok prerušil, keď sa z ničoho nič odtiahol a odišiel z izby. Prekvapene som zostala ležať na posteli a nechápavo som sa pozerala do stropu.

--------------------------------

Vykračovala som si to do kuchyne so zámerom sa ísť napiť, zatiaľ čo Baekhyun sedel v obývačke a nad niečim premýšľa. Keď som prechádzala okolo stola, zakopla som o stoličku. Chytila som sa za poranené miesto a začala nadskakovať. Dnes mám fakt deň blbec.

Avšak zakopla som zrovna do tej, cez ktorú bola prehodená Baeková koženná bunda. Niečo z nej vypadlo.

Obálka.

Zdvihla som ju a ostala stáť. Pohľadom som ju skenovala a rozmýšľala, či ju mám otvoriť. Nemala by som, je to jeho súkromie.

Obzrela som sa za seba aby som sa presvedčila, že sa nepozerá. Našťastie tam nebol. Opatrne som ju otvorila. Naskytol sa mi pohľad na ručne písaný dopis.

Začala som čítať:

Dones to dievčatko, čo stále behá s tebou na adresu XXX.
Vieme, že si vravíš: 'Prečo by som mal?'
Na to ti veľmi rád odpoviem.
Máme jej otca.
Vrátime ti ho, no nie len tak. Nezabúdaj, oko za oko, zub za zub. Človek za človeka.
Čas máš dnes do pol noci. Vieš čo sa stane, keď to nesplníš? Zabijeme ho a následne aj vás dvoch.

                                                     T.E.

Oči ma okamžite začali páliť od sĺz, ktoré sa drali von. Zaťala som päste a skrčila papier. Prvá slza sa mi začala kotúlať po líci a následne aj druhá. Dupotom som bežala do obývačky.

"To si mi chcel kedy oznámiť?!" začala som kričať. Baekhyun sa na mňa otočil, zrejme netušiac, o čo ide.

"Vravím o tomto!" dopis som skrčila do guličky a hodila ho po ňom. On dopis znova roztvoril a vypúlil oči.

"Kde si to našla?" zamračil sa. Toto som však už nevydržala.

"Kde som to našla?! To je vážne to, čo ťa teraz trápi?! Môj otec už môže byť mŕtvy a ty si z toho nič nerobíš! Jasné, pretože nemáš žiadne city... Že ja sa vôbec snažím. Vieš čo? Naser si. Idem za ním sama." hodila som na seba sveter a obula sa. Využila som situácie, že dnu vošla upratovačka a ušla som. Teda, to som mala v pláne. Vybehol za mnou a pár pohybmi som skončila znehybnená na zemi. Nikdy nepodceňujte vycvičeného ochráncu.

"Chceš zomrieť?! Nikam nejdeš!" začal na mňa kričať uprostred chodby na zemi. Mali sme šťastie, že okolo nás nebol momentálne nikto, iba upratovačka v našej izbe, ale tá nás ignorovala, ako keby to bolo normálne. 

"Pusti ma!" rýchlo som si odfúkla vlasy, ktoré mi padali do tváre. Pozrela som sa na Baeka a zamračila sa na neho. Bolo na ňom vidieť, že ma nemiení pustiť. Snažila som sa ako myš dostať z pod pazúrov nazúrenej mačky. 

"Kedy si mal v pláne mi to oznámiť? Keď už bude mŕtvy?" zatvorila som oči a snažila sa zastaviť slzy z predstavy, že by som prišla o otca tak isto, ako aj o matku. Jedna slza sa začala kotúľať po mojom líci až po bradu, z kade spadla na podlahu. Svoje pocity som prestala zadržovať a hnev vystriedal smútok a bezmocnosť. Prestala som sa snažiť. Čelo som oprela o zem a snažila sa ukľudniť. 

"Sľubujem, že ho dostanem späť..." ozvalo sa tesne vedľa môjho ucha. Jeho zrýchlený dych som cítila na svojom krku. Ihneď mi prešiel mráz po chrbte, stále na mne sedel. Následne sa zdvihol na nohy a za vlasy ma tiahol späť do izby. Zhodil ma na zem a zamkol dvere. Upratovačka medzi tým stihla odísť.

"Bezcitný hajzel..." zašepkala som potichu a chytila sa za vlasy, z ktorých mi práve pár vytrhol. Našťastie to nepočul a odkráčal do svojej izby.  

Zostala som sedieť na zemi v rohu predsiene. Nohy som dala k sebe a objala si kolena. Sledovala som sa v zrkadle, čo bolo hneď oproti. Vlasy mi padali do očí, po líciach stále stiekalo pár sĺz. Bála som sa. O otca. O seba. O všetko. 

"Mala som zostať v Kórei."

V tom sa predo mnou zase zjavil Baekhyun. Nakráčal si ku mne, ako keby sa pred chvíľou nič nestalo. Sklonil sa ku mne a zadíval sa mi do očí. Zdvihol ruku. Zase mi šiel ublížiť? To mu to nestačilo? Prudko som zatvorila očí a čakala, že príde niečo ako facka. 

No miesto toho ma pohladil po hlave.

----------------------------

Ehm... Ahojte xd 

Viem, zase mi to trvalo hrozne dlho, ale pokazil sa mi mobil aj notebook naraz :") rip. No, ale predsa som ešte niečo stihla napísať do konca roka. Táto kapitola je pravdepodobne dosť mätúca, ale má to svoje dôvody. 

Tak snáď sa vám kapitola páčila :)) 

A PRAJEM VÁM ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK! :)