~Hope (HP FANFICTION)~

6. KAPITOLA

Zobudila som sa prvá a rýchlo si spravila rannú hygienu. Obliekla som si habit a vlasy splietla, ako zvyčajne, do dvoch priberaných vrkočov.

Videla som ako sa Lily zahmýrila v posteli, no pokračovala v sladkom spánku.

Čo by som dala ja za neprerušovaný spánok, z ktorého sa nikdy nezobudíte pred siedmou hodinou rannou. Dnes som spala vskutku rekordne dlho. Až do pol piatej.

Vliezla som späť pod perinu a na knihe napísala list pani Bluegrassovej. S brkom namáčaným v atramente to nebolo zrovna najľahšie, ale nejako som to naškrabala a bolo to aj celkom úhľadné. List znel takto:

Milá pani Bluegrassová,

šťastne sme došli a nasledovala nás trediaca ceremónia. Pani profesorka McGonagallová volala mená a moje sa ozvalo ako druhé v poradí. Prišla som ku tomu stolčeku, dala si na hlavu klobúk a čakala kedy ma zaradí. Skončila som v Chrabromile a som tu aj s Lily. Máme do červena a do zlata ladenú klubovňu aj izbu. Na izbe som z celkom normálnymi a milými dievčatami. Dnes nás čaká prvý vyučovací deň a pri raňajkách nám rozdajú rozvrhy. Veľmi sa teším a neviem, čo so sebou, lebo som na izbe zobudená len ja a ostatné dievčatá ešte tuho spia. To je odo mňa všetko. Majte sa krásne a pozdravujte pána Bluegrassa aj Paula.

Vaša Hope

List som vložila do obálky a potichu vyšla z izby. Zavrela som dvere a ponáhľala sa ku východu z klubovne. Otvorila som a pozdravila Tučnú pani.

Asi som ju trochu prebudila z driemania, no nevyzerala moc nahnevane. Chcela som nájsť soviareň, ale vôbec som nevedela kadiaľ ísť. Ku podivu som tam trafila ani nie za pol hodinu.

Vošla som tam a porozhliadla sa, kde je Ester.

Sedela na jednom bydle, ale keď ma uvidela hneď ku mne priletela a sadla si na moje ľavé rameno. O nohu som jej priviazala list a nechala ju odletieť.

Pozorovala som jej vzďaľujúcu sa siluetu až napokon úplne zanikla. Vtedy som oddrapila oči od oblohy a chcela vyjsť zo soviarne.

Vo dverách som, ale niekoho stretla. Nebol to nik iný než postih Black.

,,Aha! A kohože tu nestretnem. Autistka Carverová," zašklabil sa a schytal odo mňa pekný kopanec do kolena.

,,Nemôžem byť autistka, keď nemám auto, postih Black," objasnila som mu aj keď autá s autizmom nemali nič spoločné. Najprv nechápavo zvraštil čelo, no potom pokrútil hlavou a odfrkol si.

,,Okej, splesnená slama," hrdo sa usmial nad mojou novo vymyslenou prezývkou, no ja som sa nenechala odradiť. Hodila som po ňom spražujúci výraz.

,,Splesnená slama, sa práve rozhodla Chodiacemu gélu na vlasy objasniť, že jeho prezývky sú riadne nepravdivé, keďže moje vlasy nemajú s plesňou nič. Zato tie tvoje si s gélom rozumejú až moc," pichla som mu prstom do hrude a on sa na mňa zamračil. Tie jeho vraj vlasy by nikdy nestáli tak ,,dokonalo" bez gélu...

,,Pššt, autistka. Byť tebou, tak nezapáram lebo by mi mohol ujsť jazyk a povedal by-"

,,Výhražkami sa nikam nedostaneš, postih. A aj tak by si na mňa nemal čo povedať," otočila som sa na päte a mierila naspäť do internátnej izby.

Hlasným buchnutím dverí, som zobudila každého sladko spiaceho v okolí kilometra.

,,Black?" spýtala sa Lily a ani som jej nemusela odpovedať. Nič ďalej neriešila, asi si uvedomila, že momentálne nie som bezpečná. Ostatné spolubývajúce to zrejme nepochopili.

,,Black? Sirius? Ten zlatý chalan z čistokrvnej rodiny? On je tak zlatý," povedala tú najväčšiu lož, akú som kedy bola nútená počuť. Zlatý? Tá Colette, či ako sa to volá (má to napísané na kufri), to má v hlave asi trošku popletené, ináč si to neviem vysvetliť.

,,Prepáč, ale si v poriadku? Lebo nemám ten pocit. Opisuješ tu Blacka ako samotného Boha..." Zamračila sa na mňa a radšej odišla.

Ja a Lily sme vypukli od smiechu a naša ďalšia spolubývajúca, ktorej meno mi bolo zatiaľ neznáme sa smiala tiež.

,,Mne príde ako taký nafučaný egoista. Mimochodom, volám sa Alice," predstavila sa rovno a za jej názor na Blacka som si ju obľúbila. Niežeby mi Colette nejako prekážala, no predsa len sme mali rozdielne názory.

,,Ja som Lily Evansová," podala jej ruku Lily. Potriasli si a nasledovalo predstavenie mňa. Prišla som k Alice bližšie a milo sa usmiala.

,,Som Hope Carverová a všetko naznačuje tomu, že teraz budeme bývať na spoločnej izbe," zasmiali sme sa všetky tri a vybrali sa na raňajky. Nikoho sme nestretli, stále bolo totiž dosť skoro a najesť sa šla len malá časť študentov.

Sadli sme si za dlhý stôl patriaci Chrabromilu a pustili sa do raňajok. O pár minút sa sem dostavil aj Black so svojou partiou. Sadol si ku koncu stolu, tak, aby bol odo mňa čo najďalej, za čo som mu popravde bola vďačná.

Zrazu začala profesorka McGonagallová chodiť okolo všetkých štyroch stolov a rozdávala každému jednému žiakov z každej triedy rozvrh hodín na celý rok.

Keď sa dostala k nášmu stolu, dostala som rozvrh medzi prvými. Ako prvé bude dvojhodinovka herbológie, Simone spomínala, že ju neznáša.

Rýchlo som do seba nahádzala to čo mi na tanieri zostalo z praženice a spolu s Alice a Lily som sa rozbehla na izbu.

Alice zarecitovala nejaké zložité slovo, ktoré Tučná pani prijala ako heslo a odsunula sa od diery, aby sme mohli voľne vôjsť do klubovne.

Zabočili sme k dievčenským internátom. Dnuká som si zbalila všetky potrebné učebnice na celý deň a vydala sa aj s dievčatami na školský pozemok, kde mali byť údajne skleníky.

,,Prváci, ku skleníku číslo jeden!" vykrikovala zavalitá pani, ktorá včera sedela za učiteľským stolom pri profesorke McGonagallovej.

Po hodine nasledovala transfigurácia, s McGonagallkou. Mali sme premieňať mačací chlp na ihlu. Podarilo sa to iba nejakej dievčine s Bystrohlavu, ostatní nech sa snažili akokoľvek, nepodarilo sa.

Všade samozrejme sedím s Lily, prekvapivo. Alice je s Colette, ktorá sa mi zdá stále trochu nepríjemná. Chúďa dievča, robím si k nej predsudky a to sme si zatiaľ vymenili slovo a pol.

Za celý deň som prišla na jednu dôležitú vec. Nikdy nezaspi na hodine profesora Binnsa, ktorý je mimochodom duch, čiže keď vami bude chcieť zatriasť aby ste sa zobudili, je to akoby vás strčil do suda s vodou.

Moje ranostajstvo sa moc nevyplatilo, na obede som mala pocit, že zaspím s tvárou v zemiakovej kaši. Našťastie som sa prekonala.

Knižnica bola pre mňa jediným spasením. Písala som si tam úlohy, ktorých sme mali požehnane, a to som tu deň... Preto si nič nejdem odkladať a budem sa riadiť podľa tejto múdrej vetičky. Čo môžeš spraviť dnes, neodkladaj na zajtra.

A tak som napísala esej na Herbológiu, o tom, ako sme obstrihávali konáriky Zelenke popínavej. Takisto som si spravila esej na Transfiguráciu. Na dejiny mágie nám zabudol dať úlohy, čo ma aj teší.

Z knižnice som odchádzala čerstvá, s knihami v rukách a ťažkým batohom kde boli eseje a ďalšie knihy.

Ahojte, zlatínkovia...

Viem... Strášne dlho (mesiac) tu nič nebolo a ja sa úprimne hanbím za svoju nechuť a lenivosť k písaniu. Preto som sa rozhodlo, že príbeh bude zatiaľ pozastavený (nejdem to písať do názvu, máte to predsa tu).

Plánujem si napísať minimálne desať kapitol dopredu, lebo takto to ďalej nejde... V prvom ročníku už nezostaneme dlho, maximálne tých päť častí, potom sa posúvame ďalej :)

Chcem vám moc pekne poďakovať, že sme prešli hranicu 300 videní, je to... Uf, však ste videli v prológu, ako som bolo presvedčené, že to zmažem, a... Ste úžasní, moc vám za všetko ďakujem :')

Vidíme sa nabudúce...