PROLÓG

365 27 9
                                    

,,Simone, prečo sa balíš?" bolo zvedavé neposedné dievča plné energie a radosti. Jej nevlastná sestra sa znovu balila a ona stále nevedela, kde každoročne chodí. Vídala ju len cez Vianoce a letné prázdniny. V tejto rodine jej toho veľa zatajovali, ale vraj jej všetko povedia, keď vyrastie a nadíde ten správny čas.

,,Balím sa vždy, keď niekam odchádzam. To teda znamená, že niekde idem," odpovedala Simone zatiaľ, čo do kufru vkladala ďalšie čierne plášte.

,,Prečo tam je toľko tmavých, voľných tričiek?" nedalo jej pokoj dievčatko s výrazne zelenými očami. Vždy chcela vedieť všetko a odbiť ju nebolo teda vôbec ľahké.

,,To sú habity a tie proste potrebujem. A už žiadne otázky, lebo sa večer nedočkáš rozprávky," vysvetlila menšej sestre a tá už otvárala ústa, lebo chcela vyriecť ďalšiu otázku.

,,Ale, prečo-" nestihla dopovedať. Simone jej položila prst na pery a pozrela svojimi takmer čiernymi očami do tých jej zelených.

,,Hope, počúvaj ma. Už dlho ti všetci tvrdíme, že na všetky otázky, ti odpovieme až keď to proste bude možné. Prosím, pochop nás a vyčkaj," žiadala malú Hope o pochopenie, ale ona bola ešte len tá malá a chcela vedieť úplne všetko.

,,Tak dobre. Ale aspoň sa so mnou zahráš na víly, jasné?" nahodila svoj rozkošný kukuč a Simone proste sa musela nechať obmäkčiť.

,,Dobre, ale tentokrát som ja vília princezná," Hope zakývala hlavou na znak súhlasu, no nebola z toho úplne nadšená. Ona bola vždy tá krásna princezná a Simone len jej poddaná. No keď sa malé dieťa nudí pre hru spaví viac-menej čokoľvek.

Čo mi to napadlo? Ja predsa vôbec neviem písať... Ak to niekto bude čítať, budem sa mu klaňať do konca svojho života :D Asi to aj tak vymažem, lebo ako sa tak poznám, tak tento príbeh bude ďalšia vec, ktorú nedotiahnem do konca :D Vydávať budem zrejme maximálne nepravideľne...

Vidíme sa pri ďalšej kapitole...

~Hope (HP FANFICTION)~Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang