Milovali sme ju všetci traja

1.

„Ako to teda celé bolo?" spýtala sa Natália a naďalej si opekala svoj špekáčik na ohni a svoje zelené oči upriamila na svojho otca a jeho dvoch najlepších priateľov.

„Myslím, že sme ju milovali všetci traja," odvetil jej otec. „Hoci nikto to nikdy nevyslovil nahlas."

Natália sa uškrnula. „Takže mamka bola naozaj taká krásna vtedy?"

„Tvoja mamka bola vždy krásna," pousmial sa jej otec a jeho dvaja najlepší priatelia jednoducho prikývli.

„Ešte že som pekná po nej," usmiala sa a vytiahla svoj špekáčik z ohňa. Skontrolovala ho, či ešte nie je veľmi tmavý, alebo zhorený a potom ho tam ešte na chvíľku vložila späť.

„Buď rada, že si sa nepodala na svojho ocina," zasmial sa Alan, za čo si vyslúžil drgnutie od otca Natálie. Alan sa však na neho iba uškrnul a siahol po ďalšej plechovke piva. „Ako sa inak má? Tvoja mama."

„Je v pohode," odvetila Natália. „Len je poslednú dobu akási smutná. Mala by jej vyjsť nová kniha. Román pre ženy. Klasika."

„Jej príbehy vždy stáli za to," usmial sa Daniel.

„Ty si ich čítal?" prekvapene sa na neho pozrela Natália.

„Vždy každý."

Pozn. autorky:

Naozaj nie som veľmi fanúšikom short story, možno to raz prepíšem a urobím z toho dlhý príbeh, ale pre teraz to je len takto. Čo na to hovoríte?